Dvadsaťsedemročná Zadie Smithová vydala pred štyrmi rokmi debut, ktorý z nej urobil najslávnejšiu literárnu nádej Veľkej Británie. V českom preklade vyšiel pod titulom Bílé zuby, bystrá komédia troch excentrických rodín v multikultúrnom Londýne. Zadie Smithová, dcéra Angličana a Jamajčanky, sa stala miláčikom médií, ktoré sa inak literatúre veľmi nevenujú: výrečná, atraktívna, mladá, arogantná, úspešná Afroangličanka v turbane, s cigaretami vlastnej výroby a v okuliaroch s hranatým čiernym rámom.
V českom preklade práve vyšiel jej druhý román Zberateľ autogramov. Ústrednou niťou je príbeh dvadsaťsedemročného Alexa-Li Tandema. Zo svojho hobby, ktoré mal ešte v škôlke, si urobil povolanie: obchoduje s podpismi živých a mŕtvych slávnych ľudí. Vo svojom druhom románe sa teda Zadie Smithová venuje tomu, čo už aj sama zažíva: sláve.
Zadie Smithová absolvovala Cambrigde a momentálne má štipendium na Harvarde. Venuje sa komplexným témam ako: postmoderná dominancia znaku nad skutočnosťou, neschopnosť autenticity u príslušníkov televíznej generácie, systémy nasmerované na zmysel existencie ako židovská kabala a budhizmus, funkcia rituálov, viera a modloslužba. Text sa hemží obrázkami, kreslenými vtipmi, bublinami s priamou rečou.
Zberateľ autogramov Alex patrí k deťom globalizácie, ktorými Zadie Smithová zaľudnila už svoj prvý román. Syn Číňana a anglickej židovky si pestuje sentimentálnu záľubu v čínskej medicíne, židovskú tradíciu zavrhuje. Základy svojej kultúrnej identity čerpá z obrazovky. Žije na nenápadnom predmestí Londýna, má krásnu čiernu priateľku, ktorú pravidelne podvádza a troch kamarátov zo škôlky.
Hlavný hrdina sa zaoberá väčšinou sebou, ľutuje sa, nevie mať nikoho rád a ani nevie byť lojálny k priateľom. Jeho infantilná osobnosť trpí ranou, ktorá sa nikdy nezahojila. Keď mal dvanásť, zomrel mu otec, ktorého nadovšetko miloval. Na miesto otca nastúpila posadnutosť: uctievanie Kitty Alexander, obskúrnej hollywoodskej divy päťdesiatych rokov. Má zvláštny rituál: vyše desať rokov jej týždeň čo týždeň posiela list. Odpoveď nikdy neprišla.
Na začiatku románu sa vraciame do dňa, keď zomrel Alexov otec. Alex, otec a dvaja jeho priatelia boli spolu na wrestlingu v Albert Hall. Zatiaľ čo si Alex obstaráva prvý autogram, jeho otec sa v dave zrúti a zomrie. Tieto prvé stránky o blízkosti otca a syna sú z celej knihy najlepšie. Ďalej je už jeho žiaľ abstraktný. Alex nevie svoju stratu prežiť inak ako prázdnotou. Tá má však svoje dôvody, patrí predsa ku generácii odsúdenej na umelosť: patrí k televíznej generácii. V jej svete je život len inou verziou filmu. Všetko má podobu giest, obrazov a slov z filmov: vyznania lásky, prejavy sústrasti, opíjanie, životné projekty. „Som ten černoch. Umriem v polke filmu," povie v knihe černoch.
„Ako v takomto svete zistím, čo je dôležité, a čo nie?" pýta sa Alex a pozerá sa na priateľa Adama. Adam, černoch a žid, našiel svoje šťastie: v Bohu. Alex žasne: „Od dieťaťa kvetov, po grunge, kaviarenského zločinca, afroúčes, široké džínsy, biele dievčatá, čierne dievčatá... ako sa odtiaľ dostal sem?"
Čo je pravé, čo je imitácia? Zadie Smithová sa pokúša ukazovať tie dilemy čitateľom zrozumiteľne, ale pritom hrozí, že čitateľov prejde záujem o to, čo sa stane s postavami. Tento román má svoju večnú anekdotu: Alex pravidelne naráža na troch chuligánov, ktorí sa pokúšajú napchať do auta kus nábytku, čo sa doňho nemôže zmestiť. Auto je primalé, náklad priveľký. Je to inteligentný, nesmierne ctižiadostivý román, veľký pokus o hľadanie zmyslu jednej generácie. Ku koncu však predsa len skôr zavládne pocit, že tento veľký náklad, ktorý si chce naložiť, nemá šancu uniesť.
ANDREA PUKOVÁ
