Dan Meluzin a jeho šľahačky.
a. Imidž pre neho nie je nanič. Aj preto je jeho najobľúbenejší obraz Vincent van Becker. V žltom tóne spojil svoje dva idoly - van Gogha a Borisa Beckera. Umenie a šport. Svety, ktoré ho vábia. Obrazy chceli kúpiť aj vo Francúzsku, ale Meluzin odmietol. Srdcová záležitosť sa nepredáva.
Dan Meluzin (1974) vystavuje v Galérii SPP v Bratislave najmä výtvarné spomienky z Paríža. „Bol som fascinovaný ich cukrárňami a parfumériami," hovorí. „Bola to pastva pre oči i nos. Očaril ma celý životný štýl krajiny." Tému svojich obrazov netají: „Všetko je to o konzume, reklame, vyzývavosti, frajerine a možno trochu aj o vulgárnosti." Takmer tridsať plátien pochádza z rôznych období, niektoré sú čerstvo vyschnuté. V povetrí sa vznáša autorov leitmotív: „Ovocné torty mám rád len v malom množstve, ale maľujem ich vo veľkom množstve."
Tieto obrazy však nie sú len o tortách a parfumoch. Má pripravenú kolekciu plátien na francúzske značky šampanského, ale i veľkoplošné formáty kvetov. V ďalších je prítomná fialová krava známej čokolády, ktorá sa mieša s mágiou pravekých jaskýň. Hovorí im Altamilka. Staré a nové, vážne a ironické. Tabu neexistuje. Ovocné rezy, vôňa ženy, jazyk reklamných spotov - výtvarná reč pop artu zo začiatku tretieho tisícročia. Elegantná provokácia sa mení na farebný ohňostroj. Meluzin s nekonečnou radosťou obnažuje dužiny ovocia a podáva ich divákovi. Rád sa hrá s vecami, ktoré voňajú aj ľahkým gýčom. Vedome sa k nim hlási, pretože aj Hundertwasser kedysi hovorieval, že „život bez gýča by bol neznesiteľný".
