eľským zvieraťom alebo kmeňom, či prírodnými živlami. Dnes sa strach presunul viac do oblasti sociálno-psychologickej a existenciálnej, hovorí klinický psychológ PhDr. MILOŠ ŠLEPECKÝ, Csc.

Prečo má človek trému?

„Pretože si začne uvedomovať, že jeho bytie je v istom zmysle verejným vystúpením. Verejné vystúpenie je formou komunikácie, ktorá môže priniesť človeku veľké uspokojenie, alebo, naopak, aj fiasko či hanbu. A tie môžu mať v budúcnosti negatívne dôsledky. Určitý druh aktivácie však vyžaduje akákoľvek naša činnosť. Pri nej vzniká vnútorné napätie, ktoré sa môže prejavovať úzkosťou, alebo len energetickým nabudením, teda trémou."

Hovorí sa, že bez trochy trémy sa nič dobre nepodarí. Je to naozaj tak?

„Samozrejme, tam, kde o niečo ide, je istá dávka trémy potrebná. Ona nás aktivuje, ale zároveň nie je taká vysoká, aby nám znemožňovala výkon dosiahnuť. Tréme však nahráva čas. Keď ho je dostatok, tak sa môže dostatočne rozvinúť."

Niektorí ľudia tvrdia, že trému nemajú. Myslíte, že si ju nepriznávajú, alebo nevedia, že ju prežívajú?

„Jednou z možností je, že títo ľudia popierajú svoje prežívanie. V detstve sa naučili, že prežívať silné emócie je nebezpečné a že je výhodnejšie ich popierať. Druhá možnosť je, keď sa človek vystavuje opakovane a dostatočne dlhý čas stále tej istej situácii a potom si na ňu zvykne."

Niekto sa zas trémy nevie zbaviť celý život. Prečo?

„Dá sa to vysvetliť aj tak, že jeden negatívny zážitok sa mu uloží hlboko do pamäti a potom spôsobuje, že negatívne pocity sa automaticky obnovujú v ďalších situáciách."

Prečo mávajú trému aj deti? Tie ešte veľa negatívnych skúseností nemajú.

„Môže to byť z viacerých dôvodov. Napríklad, keď má dieťa málo príležitostí k sociálnym vzťahom, alebo je obklopené zákazmi, alebo ho jeho blízki často upozorňujú na nebezpečenstvo."

Ako je to v škole?

„V škole môže byť spúšťačom trémy učiteľ. Škola je súčasťou celého procesu socializácie a umenie pedagóga spočíva aj v tom, že vie, kam môže a nemôže vo svojej komunikácii zájsť. Mal som prípad, pri ktorom som zistil, čo môže spôsobiť to, ak sa malému trémistovi ustúpi. Keď malo dieťa strach vystupovať pred tabuľou, učiteľ pristal na to, aby žiak odpovedal len písomne. Postupne dieťa úplne odmietlo slovne odpovedať a nechcelo v škole vôbec hovoriť. Toto vyhnutie sa problému vlastne jeho problém podporilo. Musel som s tým dieťaťom ísť do školy, aby si pomaličky komunikáciu nacvičilo. Najprv začalo odpovedať v kabinete pred jedným človekom, potom pred viacerými a napokon v triede."

Pracujete aj s vrcholovými športovcami. Ako je to s trémou u nich?

„Určite by som nešpecifikoval trému len na športovcov. Všetci ľudia, ktorí potrebujú podávať v istom okamihu optimálny výkon, sa potrebujú dostať do intervalu napätia, v ktorom je ich organizmus primerane nabudený. Dá sa to natrénovať. Najprv sa človek naučí znižovať napätie, potom je schopný sa uvoľniť, relaxovať, a keď je prebudený, je schopný stiahnuť svoje napätie na požadovaný bod. Potrebuje sa naučiť pracovať so svojimi negatívnymi myšlienkami, pretože práve ony sú značnou zložkou trémy. Ak človeku napadá iba to, že úlohu nezvládne a že všetci budú vidieť, ako sa trasie, nezdravo aktivuje svoj organizmus."

Ako môže pri odstraňovaní trémy pomôcť psychológ?

„Na to, aby ľudia vedeli negatívne myšlienky využiť k ďalším výkonom, využívame techniky predstavivosti. Povzbudzujeme pacientov, aby si spomínali nie na to, čo sa im v živote nepodarilo, ale naopak na to, čo im vyšlo. Ak si dokážu v spomienkach navodiť potrebnú situáciu, je to kľúč k spusteniu aktivácie. Je to vlastne niečo podobné ako Pavlovov podmienený reflex, ktorý v tomto prípade dokáže dostať človeka do stavu optimálneho uvoľnenia. Ak si to opakovane cvičí, môže si uvoľnenie navodiť vtedy, keď to potrebuje. Ďalšie techniky na prácu s pozornosťou a s energiou tvoria celý prepracovaný systém. Podstatou je, že človek sa naučí ovládať svoje telesné prejavy znížením napätia a svoje myšlienky vie využiť pozitívne. Naučí sa používať svoju predstavivosť k tomu, aby opakovane dosahoval dobrý výkon a aby sa mohol opakovane dostať do optima."

Je tréma diagnóza?

„Nie je to diagnóza. Diagnózou je však sociálna fóbia, do ktorej môže tréma prerásť. Je to chorobný strach zo situácií, počas ktorých by sa mal človek prejaviť v užšom kruhu ľudí. Takýto stav už prináša zdravotné problémy, ktoré v značnej miere človeka hendikepujú a znemožňujú mu viesť plnohodnotný život. Ak je niekto iba normálny trémista, povie si napríklad - nebudem sa na porade hlásiť o slovo. Keď je to sociálny fobik, tak je schopný nechodiť do práce, lebo sa bojí, že sa tam bude musieť s kýmkoľvek rozprávať."

Dá sa sociálnej fóbie zbaviť? Ako dlho liečba trvá?

„Je to individuálne, no predpokladá sa, že liečba, počas ktorej sa pohne s hlavným problémom, by mala trvať zhruba dva-tri mesiace. Sociálni fobici však obyčajne nemajú problém iba so sociálnou fóbiou a ich stav sa lieči komplexne."

U koho najčastejšie vzniká sociálna fóbia?

„Súvisí často s osobnostnými typmi, introvertnosťou, depresiou."

Sú introvertné typy častejšie obeťou vlastného strachu z okolia?

„Závisí to od mnohých vecí. Sú sociálni fobici, ktorí majú strach len z určitých situácií, aj takí, ktorí majú strach zo všetkého. Je predpoklad, že introverti sa málo pohybujú v spoločnosti, teda si menej cvičia sociálnu spôsobilosť. Čo netrénujeme, to upadá a potom strácame istotu."