že neskôr mu to začne vadiť. Keď ma bol predstaviť, boli ku mne veľmi zdržanliví a odchádzala som od nich s nepríjemným pocitom. Peter sa síce tvári, že na rodičovské reči nedá, predsa sa však obáva, že ak sa vezmeme, ich vzťak k nemu sa zhorší.

Problémom sú aj jeho priatelia, ktorí ma zjavne neberú. Možno aj preto, že nie som pri nich uvoľnená, čo vyplýva aj z toho, že mám pocit, že v mnohých veciach im nerozumiem. Cítim jednoducho generačný rozdiel. Pri Petrovi však tento problém nemám, je akoby dospelejší. Chcela by som vás ako odborníkov poprosiť, či by ste mi nenapísali, aké sú skúsenosti psychológov s manželstvami, kde je žena staršia. Myslíte si, že máme so svadbou ešte počkať a dlhšie sa spoznávať? Mira

Milá Mira,

vo vašom liste je veľa vypovedaných aj nevypovedaných otázok, tak ich skúsim najprv trochu zosumarizovať.

Ako viem, kedy je ten správny čas na sobáš, v akomkoľvek vzťahu?

Ako uchrániť vzťah pred predsudkami kultúry a okolia?

Ako žiť život podľa svojich predstáv a nepodriaďovať ho predstavám rodičov? A ako im pritom neublížiť, ako pri tom nemať výčitky svedomia?

Ako si získať ľudí, ktorí vám ani nedali šancu prejaviť sa, ale sú apriori proti vám pre niečo, čo sama nedokážete ovplyvniť?

Ja neviem. Viem len, že v našej kultúre funguje ešte stále niečo ako tradičná schéma vzťahu muža a ženy - možno nie celkom explicitne definovaná, ale samozrejmá: muž by mal byť starší, zrelší, dominantný, zarábajúci viac peňazí, menej sa podieľa na domácich prácach a tak ďalej. Je to vzorec, ktorý tu už dlho funguje, ale na druhej strane žijeme v dobe, keď sa mnohé podobné kulturálne stereotypy narúšajú. Možno aj vaše okolie potrebuje viac času, aby si na váš vzťah zvyklo a začalo mu dôverovať.

Nezabúdajte, že aj vy, aj váš partner ste v tejto kultúre vyrastali, a preto máte jej hodnoty a hodnoty vašich rodičov vštepené. Znamená to, že aj vo vás existuje taká malá časť, ktorá im verí. Vštepovali vám ich vaši rodičia, starí rodičia spôsobom, ako žili, ako svet hodnotili, ako vás oceňovali, poučovali, karhali. A je to presne tá časť, ktorá vo vás a aj v Petrovi vyvoláva pochybnosti. Preto je dobré pozvať ju na rande - spýtať sa samej seba, aké obavy vo vás vekový rozdiel vyvoláva, čo sama na takomto vzťahu odsudzujete. Pochopíte tým lepšie seba aj svoje okolie.

A potom - alebo možno ešte predtým, na poradí až tak nezáleží - treba pozvať aj tú časť, ktorá túži po vzťahu s mladším mužom - zistiť, čo vám tento vzťah dáva, čím je tento muž pre vás zvlášť dôležitý a prečo sa chcete stať práve jeho manželkou. To je to, čo pomáha váš vzťah utužiť.

No a ďalším krokom je, že o tom všetkom budete hovoriť s Petrom.

Vaším vekovým rozdielom ste sa postavili proti tomu, čo je tu zabehané a definované ako „normálne", pripravte sa teda na rôzne, aj nepríjemné reakcie okolia, ktoré vás neprestanú sprevádzať. A, bohužiaľ je veľmi pravdepodobné, že aj keď sa rozhodnete pre manželstvo, vaše pochybnosti sa z času na čas budú objavovať. Je dobré si ich vypočuť a vydiskutovávať si to s nimi.

A ešte vaša posledná otázka - či vstúpiť do manželstva teraz alebo až po nejakom čase. Rozhodnutie je na vás dvoch. Závisí od toho, čo od manželstva očakávate, čím je pre vás dôležité, či chcete mať spolu deti a či k tým deťom naozaj potrebujete inštitúciu manželstva.