Čakanka pochádza pravdepodobne z Egypta. Asi v polovici 19. storočia belgický záhradník Brésierrs zistil, že na niektorých koreňoch čakanky, zasypaných zeminou, vyrastajú pevné listové púčiky, z ktorých sa dal pripraviť šalát. Nový druh zeleniny dostal pomenovanie Witloof, čo vo flámštine znamená biely list. Čakanka šalátová je v zimnom období belgickým národným jedlom.
Na brehoch Stredozemného mora rastie čakanka dosiaľ divoko. V Taliansku a Grécku zberajú na jar jej mladé listy.
Jedlou časťou čakanky šalátovej sú vybielené puky. 0bsahujú 6,5 až 7 percenta sušiny, v 100 miligramoch listov sa nachádza asi 4,6 mg vitamínu C, provitamín A, minerálne látky a menšie množstvo karoténu. Obsahuje aj inulín (vyšší obsah je v koreňoch - 14 až 20 percent), ktorý reguluje látkovú premenu v ľudskom organizme. Dietetickú hodnotu čakankových pukov určuje obsah horkých látok - glykozidu intybínu. Tento glykozid reguluje činnosť tráviacich orgánov a pôsobí priaznivo na pečeň, žlčník, pankreas, krvotvorné orgány a srdcovocievny systém.
RNDr. JÁN PAVLOVKIN, PhD
Čakankový šalát
500 g vybielených pukov, 20 g cukru, citrón alebo ocot, soľ, voda.
Mladé puky dobre umyjeme a vložíme do nádoby s pripraveným nálevom. Dávkujeme na misky a podávame ako šalát.
