Socializmus rozlišoval existenčné minimum a sociálne minimum. Hranicou existenčného minima „biedy“ bolo 42 percent priemerného platu. Hranicou sociálneho minima „chudoby“ bolo 56 percent priemerného platu.
Chudoba – Ak ste si nemohli pravidelne dovoliť dovolenku, vziať rodinu do divadla či mať auto, boli ste relatívne chudobní. Hranicou relatívnej chudoby bolo „sociálne minimum“, ktoré zaručovalo uspokojenie štandardných potrieb s minimálnou spoločenskou úrovňou života, bolo to 56 percent priemerného platu. Pod hranicou sociálneho minima žilo 9,56 percenta domácností.
Bieda – Ak príjem nevystačil ani na základné existenčné potreby – strava, odev, prístrešie, žil pod hranicou existenčného minima. Pod hranicou existenčného minima žilo 1,13 percenta domácností.
