Chudoba bola na Slovensku aj za socializmu, ale nehovorilo sa o nej. Slovo chudoba sa používalo len v ideologických rečiach o zahnívajúcom kapitalizme a davoch chudoby na Západe. V súvislosti so socialistickou spoločnosťou boli slová chudoba a bieda neprijateľné.
V skutočnosti však k chudobe spela veľká časť populácie.
V oficiálnych štatistikách, ako aj v zákonoch slovo chudoba neexistovalo, v interných výskumoch sa hovorilo len o „skupine obyvateľstva s obmedzenou možnosťou spotreby“.
Podľa Národnej správy o ľudskom rozvoji bolo koncom 50. rokov na Slovensku chudobných 21 percent obyvateľstva. V ďalších rokoch počet chudobných klesal, ale nezmizol nikdy. V období 60. a 70. rokov bolo v bývalom Československu chudobných 9 – 11 percent všetkého obyvateľstva.
Otvorene sa o ľuďoch žijúcich v stave hmotnej núdze, pod životným minimom, začalo hovoriť až po roku 1989. Ich počty sa začali odvodzovať od počtu ľudí, ktorí poberali sociálne dávky. V roku 2000 bolo v stave hmotnej núdze, čiže chudobných, viac ako pol milióna ľudí, takmer 11 percent populácie.
OBYVATEĽSTVO V HMOTNEJ NÚDZI, PODĽA SOCIOLÓGOV V CHUDOBE 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999
Počet obyvateľov
v hmotnej núdzi 386 323 422 544 408 507 378 637 392 927 500 440 584 94
Podiel na obyv. 7,2 % 8,3 % 7,6 % 7,0 % 7,3 % 9,4 % 10,8 %
Poznámka: Po zohľadnení celkového počtu vyživovaných osôb poberateľmi dávok sociálnej pomoci (do roku 1998 dávky sociálnej starostlivosti).
Zdroj: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, 2000.
