Steve Carella – detektív z 87. obvodu imaginárneho mesta Isola, ktorého Ed McBain zaradil na panteón kriminálneho žánru. „Keď sa ozývajú hlasy tohto mesta, Ed McBain je človek so zlatými ušami,“ napísala vplyvná kritička Marilyn Stasiová vo svojej nedávnej recenzii v The New York Times Book Review. Isola je síce vymyslená, no nesie všetky znaky New Yorku – mesta, ktoré sa v týchto dňoch snaží opäť žiť normálne. Držiteľ ceny Veľký majster americkej kriminálnej literatúry Ed McBain, ktorý žije v meste Weston v americkom Connecticute, odpovedal aj na otázky SME.

Ako sa vaše obľúbené mesto psychicky zotavuje po útoku teroristov?

„Ťažko sa mi odpovedá. Dúfam, že všetci prežijeme. Nielen v Amerike, ale každý na tomto svete. Občas sa idem s manželkou pozrieť, čo je v New Yorku nového. Stále je to veľké a silné mesto. Žiadny teroristický útok ho nemôže zmeniť.“

Do akej miery vás tieto udalosti zmenili? Zmenia sa témy vašich kníh?

„Viem, že už nikdy nepocestujem bez svojej manželky. Nemyslím si však, žeby sa témy mojich kníh do budúcnosti zmenili. Na druhej strane, akoby som katastrofu predpovedal: v poradí päťdesiaty prvý román o 87. obvode, ktorý v Amerike vyšiel nedávno pod názvom Money, money, money, je o teroristickom útoku v Spojených štátoch.“

Fikcia predbehla realitu?

„Ale tá sa stala hroznejšou ako fikcia. Irónia osudu chcela, že sa stala až nebezpečne aktuálnou.“

Keď ste boli pred štyrmi rokmi v Bratislave, v rozhovore ste mi povedali: „Ktosi raz povedal, že umenie je len ilúzia. My sa v nej pokúšame nájsť pravdu a čitateľ sa pritom musí dobre baviť.“ Stále je to váš spisovateľský leitmotív?

„Dnes by som to upresnil. Fikcia je ilúziou reality a každá dobrá fikcia môže čitateľom osvetľovať niektoré aspekty života, robiť ju jasnejšou a zmysluplnejšou. Samozrejme, čitateľ sa musí pri čítaní tejto fikcie baviť. Nie je to pravidlo vyučované na školách. Je to môj návod, s ktorým komunikujem s čitateľmi.“

Román Krajina rozkoše ste podpísali svojimi dvoma spisovateľskými menami. Ide o mystifikáciu pri zneistení čitateľa alebo rafinovanú hru s vašou identitou? Ed McBain a Evan Hunter rozvíjajú rozličné spisovateľské štýly – pod ktorým menom sa lepšie cítite?

„Krajinou rozkoše som chcel priblížiť rozdiel medzi románmi, ktoré som napísal pod mojím vlastným menom, a románmi podpísané Ed McBainom. Rozdielny je ich tón, štýl, téma. Najdôležitejší rozdiel je v tom, že kriminálne príbehy píše iba Ed McBain. Prvá polovica Krajiny rozkoše je uzavretým románom o sexuálnej posadnutosti. Detektívkou je len druhá časť – s mŕtvolou, vyšetrovateľom a vyriešením prípadu. Nikdy som nechcel svojich čitateľov miasť. Ani identitou, ani ničím iným.“

V postave Emmy Boylovej obsadil Ed McBain ženu. Budete v tomto trende pokračovať? Ovplyvnila vás v tom vaša nová manželka – Dragica Dimitrijevičová?

„U Evana Huntera sa objavilo množstvo ženských hlavných postáv, teraz s tým prišiel McBain. Myslím, že postava Emmy Boylovej je v knihe Krajina rozkoše uzavretá, a preto sa už v ďalších románoch neobjaví. Svoju Dragicu veľmi milujem, ale neovplyvnila Boylovej charakter. V druhej časti knihy som nechcel zmeniť len štýl a tón, ale aj pohlavie hlavných postáv.“

Ponúkli ste recept na dobrú detektívku. Vidíte svojich nasledovníkov? Čo vás stále ženie k tomu, aby ste napísali ďalšiu knihu – zábava, radosť, komunikácia s čitateľmi, pocit satisfakcie?

„Neskromne môžem povedať, že sedem miliónov dvestoštyridsaťtritisíc deväťstoštyridsaťsedem pisateľov detektívok je ovplyvnených aj mojím prístupom.“

Odkiaľ viete toto neskromné číslo?

„Tak ich uvádza Americký inštitút kriminálnej literatúry. Číslo je celosvetové.“

Ako prijímate negatívnu kritiku na vaše knihy?

„Ak sa občas negatívna kritika objaví, vždy je bolestivá. Recenzenti by si mali uvedomiť, že nerecenzujú iba knihu, ale aj ľudskú bytosť, ktorá ju napísala.“

Ako vyzerá váš spisovateľský deň a deň, keď nepíšete?

„Vstávam o ôsmej a do deviatej cvičím. Raňajkujem, čítam noviny, s písaním začínam o desiatej. O jednej si dávam polhodinovú prestávku na obed a potom pracujem až do šiestej. Cez víkendy spím dlhšie, zvyčajne odpovedám na poštu, spolu s Dragicou a psom Sashom chodím na prechádzky na pobrežie. Často chodíme na nákupy za naším hobby – starožitnosťami.“

Čo vás stále ženie k napísaniu ďalšej knihy – zábava, radosť, komunikácia s čitateľmi, pocit satisfakcie?

„Píšem kvôli niekoľkým veciam: milujem písanie, rád zarábam peniaze takýmto spôsobom, písanie mi umožňuje byť stále mladým a navyše, stále cítim, že mám ešte toho veľa čo povedať.“

ĽUDO PETRÁNSKY