Nielen teplomilné rastliny hynú od chladu a mrazu. V záhradke zhodili listnaté stromy všetko lístie a mnohým trvalkám odumrela nadzemná vegetačná časť rastliny. V koreňoch, do ktorých sa stiahli zásobné látky sú životné procesy utlmené. Rastliny neasimilujú. Kolobeh živín medzi rastlinou a pôdou sa zastavil. Procesy mineralizácie organickej hmoty sa zastavili, pôdny edafón odpočíva. Pre znížený výpar sa hromadí voda v pôde.
Mnohé živočíchy sa uložili na zimný spánok. Mnohonožky, stonožky, krt, jež, hady a ďalší obyvatelia pôdy a jej povrchu nevyvíjajú žiadnu činnosť. Len pred hrabošni treba aj v zime chrániť mladé ovocné stromy a kríky. Pred ohryzom chránime najmä kmeň pri povrchu pôdy, a to pletivom alebo obalom z papiera či plastov. Nebezpečná je hrubá nástielka ponechaná na zimu v okolí stromov a kríkov, ktorá slúži škodcom ako úkryt.
Pôda v našich podmienkach zamŕza najviac do hĺbky 0,5 až 1,0 metra, a to spravidla v kontinentálnejších polohách východného a severného Slovenska. V horách ju chráni pred zamŕzaním sneh, v nížinách slabšie a iba krátkodobé mrazy. V horách sú nebezpečné najmä holomrazy. K tomu ale musí teplota vzduchu poklesnúť na - 20 až -5 stupňov C . Väčšina pôd v hĺbke 0,2 metra premŕza na obdobie 10 až 79 dní v roku, 40 percent pôd nepremŕza vôbec. Aj napriek tomu sú miesta, kde v hĺbke 0,2 metra evidujeme krátkodobý mráz -10 až -15 stupňov C. Vtedy vymrznú kríky ruží, vistérie a viniča, hľuzy, cibule a korene pivonky, floxov, hyacintov i ľalie, ako aj mnohé druhy tráv a skalničiek. V týchto polohách a podmienkach sa odporúča pred príchodom silnejších mrazov zakrývať pôdu a rastliny lístím, slamou, čečinou alebo polyetylénovou fóliou.
V zime pôdu v záhradke nehnojíme, nerýľujeme, nekypríme, ani nezavlažujeme. Doprajeme jej trochu odpočinku, aby na jar znova bola schopná poskytovať rastlinám a živočíchom dostatok vody aj živín k ich rastu a vývoju.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
