Branie desiatej pod hrozbou násilia, či bitku žiaka na školskom dvore mnohí učitelia podceňujú. Ak by však išlo o dospelých, išlo by o trestný čin – v prvom prípade lúpeže, v druhom ublíženia na zdraví.
Napriek tomu, že sa o šikane hovorí často, mnohí učitelia ju podceňujú. Niekedy neriešia aj vážne prípady. Dokazujú to dva príbehy šikany, ktoré prinášame v prílohe Škola a rodina. Žiačka na strednej priemyselnej škole sa kvôli neriešenej šikane pokúsila o samovraždu, žiaka združenej strednej školy dvaja spolužiaci poliali horľavinou a zapálili.
V oboch prípadoch však riaditelia školy problém neriešili. Snažili sa šikanu skôr ututlať, ako žiakom pomôcť. "Niektoré prípady učitelia nepostrehnú, ani keby čo robili. Ale ak o už o šikane vedia, potom podcenenie situácie, respektíve zakrývanie káuz kvôli dobrému menu školy, naozaj nie je namieste," myslí si Ľuboš Tužinský z kancelárie hlavného školského inšpektora.
V prípade, ak sa rodič od dieťaťa dozvie, že jeho dieťa je v škole šikanované, odporúča Tužinský nasledovný postup: Ústna sťažnosť u triednej učiteľky - písomná sťažnosť u triednej učiteľky - písomná sťažnosť u riaditeľky - a po neriešení situácie písomná sťažnosť u zriaďovateľa školy, resp. pri vážnych kauzách okamžité trestné oznámenie na polícii.
Ako spoznáte šikanované dieťa? Kde sa deti so šikanou najčastejšie stretávajú? Ako ju treba riešiť a čo by škola mohla urobiť v rámci prevencie?
Plus niečo o tom, či sa žiaci medzi sebou porovnávajú podľa oblečenia a ako sú spokojní tí, čo používajú školské uniformy.
To všetko sa dočítate v utorok, v denníku SME
