Začína sa to nevinne. „Povedz mi, koľko je desaťkrát desať, inak ťa nepustím na dvor!" vyhrážajú sa dvaja druháci vo dverách prvákovi. Dobre vedia, že ten ešte násobilku neovláda.
„Daj sem tú desiatu, aj tak si tučný," prikazuje so zaťatou päsťou desaťročný chalan svojmu spolužiakovi. Keď sa však začínajúce šikanovanie nerieši, dokáže narásť do obludných rozmerov. Žiaci ho poznajú lepšie, ako si mnohí myslia. Podľa prieskumu Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie zažilo šikanovanie na vlastnej koži až 44 percent žiakov - teda takmer každý druhý.
Tretina z nich sa nikomu nezdôverí. Buď nevedia nájsť spôsob, ako to povedať učiteľovi či rodičom, alebo sa cítia ponížení a snažia sa na vec hneď zabudnúť, prípadne sa boja násilníka.
Najhoršie však je, keď odvahu naberú a pomoci dospelých sa nedočkajú. Dokazujú to dva príbehy šikanovania, ktoré prinášame v dnešnej prílohe. Žiačka strednej priemyselnej školy sa kvôli neriešenému prenasledovaniu pokúsila o samovraždu, 15-ročného žiaka dvaja o rok starší spolužiaci poliali horľavinou a zapálili.
Pred viac ako rokom doslova šokovala mestečko Nováky neďaleko Prievidze správa o tom, že študentku prvého ročníka Strednej priemyselnej školy chemickej v Novákoch šikanovali dvaja spolužiaci. Bývalí spolužiaci si dnes myslia, že to bolo zbytočne nafúknuté. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
V oboch prípadoch riaditelia školy situáciu podcenili. Snažili sa šikanovanie ututlať, a nie žiakom pomôcť. „Niektoré prípady učitelia nepostrehnú, ani keby čo robili. Ale ak už o šikanovaní vedia, potom podcenenie situácie, respektíve zakrývanie káuz kvôli dobrému menu školy naozaj nie je namieste," myslí si Ľuboš Tužinský z kancelárie hlavného školského inšpektora. Poukazuje na to, že mnohé prípady šikanovania sú vlastne trestnými činmi. „Ak učiteľka tvrdí, že o nič nešlo, keď jeden spolužiak pod hrozbou bitky zobral druhému desiatu, mýli sa. Keby totiž 'páchateľ' mal viac ako 15 rokov, už by sa jeho čin mohol kvalifikovať ako trestný čin lúpeže."
Čo robiť?
Ak sa rodič od svojho dieťaťa dozvie, že je v škole šikanované, mal by postupovať takto: Porozprávať sa o prípade s triednym učiteľom. Ak ten nemieni vec riešiť, treba ísť za riaditeľom školy a podať písomnú sťažnosť. Ak ani ten nezareaguje, rodič naňho môže podať sťažnosť Štátnej školskej inšpekcii. Ak ide o podozrenie zo spáchania trestného činu, treba sa obrátiť rovno na políciu, a to aj vtedy, ak páchateľ ešte nemá 15 rokov. Trestné stíhanie sa síce zastaví, ale jeho čin je už evidovaný a môžu voči nemu zakročiť aj ďalšie inštitúcie, napríklad prokuratúra či sociálny odbor.
Trestný čin
Lúpež je krádež pod hrozbou použitia násilia, respektíve zbrane. Za tento čin je trestná sadzba vysoká, a vôbec nezávisí od výšky škody. Je jedno, či vám páchateľ zoberie 20 alebo 5000 korún, hrozí mu až desať rokov väzenia.
Informácie v skratke
Čo je to šikanovanie?
Ak jedno alebo viac detí úmyselne a opakovane ubližuje druhým. Žiaci sa najčastejšie stretávajú s urážkami, nadávkami, vysmievaním a rozširovaním neprávd a klebiet, o niečo menej s pokusmi o bitku či vzatie nejakej veci. Menej často sa stretávajú s priamym ublížením, nútením niečo robiť či dať peniaze alebo desiatu.
Kto býva najčastejšie šikanovaný?
Deti, ktoré majú ťažkosti pri presadzovaní sa medzi ostatnými. Sú tiché, plaché, nepriebojné, citlivé, s nízkym sebavedomím. Môžu to byť aj nové deti, ktoré nastúpia do triedy. Deti, ktoré sa nejako líšia od ostatných - majú iné názory a koníčky, odmietajú násilie. Tiež deti, ktoré sú svedomité, majú v škole lepšie výsledky, ale aj žiaci, ktorí na ostatných žalujú a snažia sa šplhnúť si u učiteľa.
Kto šikanuje?
Väčšinou deti, ktoré potrebujú mať nad každým prevahu, túžia ovládať druhých, bezohľadne sa presadzovať, chcú ubližovať druhým, opovrhujú slabosťou. Ten, kto šikanuje, často priláka k sebe tzv. pätolizačov, ktorí sa k nemu pridajú zo strachu, aby sa nestali obeťou šikany. Tým sa však znižuje šanca druhých detí na odpor.
Ako spoznáte že je dieťa šikanované?
V triede býva prehliadané, žiaci sa mu posmievajú, kritizujú ho, prikazujú mu, čo má robiť. V horších prípadoch dochádza aj k strkaniu, ranám, kopaniu, ktoré obeť neopláca.
Cez prestávky býva osamotené, zdržiava sa v blízkosti učiteľov. Prichádza neskoro na vyučovanie, nemá kamarátov. Ak má prehovoriť pred triedou, je neisté a ustráchané, pôsobí smutne, býva plačlivé. Jeho veci bývajú poškodené, zničené, rozhádzané. Má odreniny, modriny či škrabance, pričom nevie vysvetliť, ako k nim prišlo.
Zásady správneho postupu pri vyšetrovaní šikanovania
učiteľ aj rodič musia chrániť žiaka, ktorý im šikanovanie prezradil nemali by prezrádzať veľa o tom, čo vedia, resp. nevedia, pretože sa to často nedá dokázať obeť aj násilníka treba vypočuť zvlášť, a až neskôr ich výpovede konfrontovať výpovede treba starostlivo zaznamenať Najčastejšie chyby učiteľov a rodičov:
dieťaťu neveria alebo správanie spolužiakov ignorujú a zľahčujú vypočúvajú agresora aj obeť súčasne, resp. pred celou triedou. Keďže obeť vie, že agresor sa jej bude chcieť pomstiť, väčšinou nič neprezradí a viac jej ublížime, ako pomôžeme mnohí učitelia sa prípady šikanovania snažia skôr ututlať, ako riešiť.
