„Knihy sú produkty a autori sú značky rovnako ako móda, autá, turistické destinácie, speváci alebo nemocnice. MICHAL HVORECKÝ je mladou, avšak silnou značkou s jasnou personalitou, hodnotami a benefitmi pre spotrebiteľa,“ píše Pavol Minár v doslove k novej Hvoreckého knihe poviedok.

Michal Hvorecký sa venuje len témam, ktoré by ešte pred niekoľkými rokmi boli všeobecne považované za nehodné umeleckého spracovania: spotrebe a značkám, zábave pri značkových televízoroch, počítačových hrách, hudbe. „Podľa správania ľudí v obchodných palácoch je zrejmé, že v jadre sme zostali lovci a zberači,“ láka nás vydavateľ. Michal Hvorecký sleduje nový vesmír spotreby fascinovane a kruto. Do oddelení slovenských hypermarketov sa dnes dostáva jeho kniha Lovci & zberači.

Supermodelky, street parties, supermarkety, ľudia závislí od sledovania seriálov a demonštrácie proti globalizácii. To všetko je popkultúra. O nej ste chceli písať?

„Na začiatku som nemal ucelenú koncepciu. Až postupne, keď som mal hotových niekoľko textov, som si uvedomil, že ich spoločným znakom je popkultúra v rôznych podobách.“

Akých?

„Napríklad celebrity alebo hypermarkety. Pokúsil som sa ich parodovať alebo posunúť do hyperboly. Novela Brand Party je zasa pokusom o súbornejší opis životného pocitu takzvanej párty generácie.“

Ako to vyzerá s popkultúrou na Slovensku?

„Dosť biedne. Väčšinou je chápaná ako nízke umenie, čo je omyl. Popkultúra zahŕňa všetko od počítačových hier cez zábavný priemysel až po literatúru. Je umením pre divákov či čitateľov, nie umením pre umenie. Tu sa nikto neuživí vytvorením počítačovej hry alebo výlučne písaním poviedok alebo románov. Mechanizmus popkultúrnej literatúry totiž funguje tak - napíše sa poviedka, má úspech, pretransformuje sa na knihu, tá je ešte úspešnejšia, vzniknú viaceré pokračovania a nakoniec film. U nás tento fenomén nepoznáme.“

V Čechách existuje?

„Čiastočne áno. Príkladom je Michal Viewegh.“

Prečo to tu vyzerá biedne?

„Štandardný popkultúrny šoubiznis nejestvuje. To, čo nás obklopuje na hudobnom trhu, sú skôr paródie na zahraničné celebrity. Preto nevychádzam len z nášho kontextu.“

Zámerne ste ho zanedbali?

„Čiastočne. Našťastie, vďaka moderným technológiám, ako je internet, už nie sme takí ohraničení. Keď som písal prvú knižku, nevozili sa k nám komiksy, nemali sme prístup k toľkým médiám. Dnes sa popkultúrny trh prudko rozrastá. Zvýšená rýchlosť napokon k popkultúre patrí.“

Čo z toho obdivujete?

„Mechanizmus, akým funguje. Premýšľal som nad tým, prečo nás priťahujú hypermarkety. Prečo mladí ľudia presedia celé hodiny pri počítačových hrách.“

Kde sa vo fenoméne popkultúry nachádza literatúra?

„Literatúra sa dostala pri zrýchlenom spôsobe zábavy a vnímania voľného času na okraj. Najmä u nás. Knižný trh je podobne biedny ako hudobný. A, žiaľ, najhoršie sú na tom slovenskí autori.“

Prečo?

„Lebo nie sú cool. Mladý človek nesiahne len tak po hociktorej novej slovenskej knihe. A ja sa mu ani nečudujem.“

Sú tí zahraniční zaujímavejší?

„Určite viac. Americkí autori fantasy a science fiction sú u nás dokonca masovo populárni.“

Súvisí to s módou?

„Áno, s módou, ale viac s reklamou. Reklama je to, čo dnes rozhoduje. Aj pri knihách.“

Ulf Poschard, nemecký spisovateľ, tvrdí, že slzy a vzrušenie sú trofejami reklamy. Je to tak?

„Určite áno. Pri písaní knižiek sa na Slovensku veľmi málo myslí na to, že úlohou autora je najmä zaujať a zabávať čitateľov. Slovenský spisovateľ bol takmer vždy bardom, ktorý nám mal prezradiť úžasné tajomstvo bytia. Bolo jedno, koľko kusov jeho titulu sa predá. My sme sa to pokúsili urobiť trošku inak.“

Ako?

„Predstaviť knižku ako produkt, ktorý vznikol na základe podrobných marketingových prieskumov. Bol to nápad editora Pavla Minára, ktorý mi veľmi pomohol.“

Čomu ste z popkultúry podľahli?

„Knižkám, komiksom, niektorým seriálom. Celú kultúru chápem ako súbor dát, s ktorými sa dá pracovať. Pri písaní som používal hŕbu časopisov a slovníkov, a keď som niečo potreboval, tak som z nich samploval. Nemyslím si však, že som typickým popkultúrnym surferom.“

Vy ste podľahli seriálom?

„Baví ma Ally McBealová.“

Prečo práve Ally McBealová?

„Myslím, že aj tvorcovia televíznych seriálov sú dnes oveľa sofistikovanejší. Ally McBealová stelesňuje veľkomestský spôsob života s láskou k značkám a moderným životným štýlom. Je to popkultúrny produkt vytvorený pre istú cieľovú skupinu. Zrejme do nej patrím.“

U nás sa uprednostňuje písanie kratších knižných útvarov - poviedok. Raz do roka je poviedková súťaž a spisovatelia sa uspokoja s tým, že tam pošlú text. Prečo?

„Je to ľahšie. Jednoduchú poviedku zvládne naozaj takmer každý, ale to ešte nič neznamená. Napísať novelu alebo román je neporovnateľne ťažšie. Máte pravdu, u nás vládne posadnutosť poviedkami. Romány sa objavujú veľmi výnimočne. V budúcnosti sa chcem sústrediť na dlhšie texty, ako je v tejto knihe Brand Party.“

Je popkultúra tým, čo chcú fundamentalisti zničiť?

„Priznám sa, že netuším, kto, kedy, kde a čo chce na svete zničiť. Ale je to dosť hrozivá predstava.“

Píšete o supermarketoch. Čím patria k popkultúre?

„Fascinuje ma, že niečo také neosobné ako obrovský obchod dokáže ľudí doslova zhysterizovať. Pri otváraní nového ,obchoďáku‘ ľudia takmer šalejú. Začal som to intenzívnej-šie študovať a zistil som, že za zdanlivo sterilným prostredím - od základného kameňa až po umiestnenie billboardov v meste - je systém mnohých fantastických kreatívnych nápadov.“

Je vaša kniha tovarom pre hypermarkety?

„Dúfam, že áno.“

ANDREA PUKOVÁ