Dušan Polakovič patrí k výtvarníkom, ktorých devízou je zničujúca zbraň: humor. Láskavo neláskavý, ale aj citlivo ironický. Celú svoju tragikomickú artilériu ponúka v týchto dňoch na niekoľkých výstavách po strednej Európe. Najsevernejšie sa so svojimi dielami dostal do Múzea karikatúry vo Varšave, kde sa zúčastňuje na výberovej výstave z medzinárodnej súťaže karikatúry a satirickej kresby v poľskej Legnici.

Z celkového počtu 2 846 prác od 715 autorov z 52 krajín bolo vybratých 180 prác od 127 autorov a Dušan Polakovič (1950) získal na nej cenu riaditeľa Múzea karikatúry. „Toto varšavské múzeum je štátnou galériou, kde sa archivuje európska karikatúra a satirická kresba,“ hovorí Polakovič. „Na rozdiel od nás je teda karikatúra oficiálne uznaná a štátom podporovaná. Na Slovensku sa nám o čomsi podobnom ani nesníva. Je to asi aj v tom, že Poliaci majú väčší zmysel pre humor a ich esprit sa potom prejavuje aj v iných oblastiach výtvarnej tvorby a najmä v živote.“

Ďalším miestom na jeho potulkách niekdajšou Jantárovou cestou sa stala moravská Opava, kde má Polakovič v Múzeu Petra Bezruča autorskú výstavu. Výstavná cesta sa zatiaľ končí v Bratislave, kde sa v Pálffyho paláci zúčastňuje na 3. medzinárodnom trienále exlibrisu. V utorok 9. októbra pokračuje absolvent oddelenia ilustrácie a knižnej tvorby profesora Albína Brunovského na svojej výstavnej púti a spolu s Olgou Pazeriniovou, Radom Šulcom a Ivanom Kováčikom sa o 17.00 h vernisážovo predstaví v Arias & Vanda Gallery v Modre. Okrem iného tam bude aj autogramiáda knihy Tomáša Janovica Dostal rozum, ktorú ilustroval Dušan Polakovič.

Fedor Kriška v súvislosti s Polakovičovými prácami napísal, že „dobrý humor nie je iba smiech nad ľudskou blbosťou. Humor v rukách majstra je jedným z mnohých názorov na svet“. Známe sú aj slová Dušana Polakoviča, že na Slovensku nie je príliš veľká tradícia humoru. Sám autor nástojčivo presviedča cez svoju tvorbu o opaku.

Cíti sa spoluzakladateľom novej slovenskej tradície? „Na túto otázku sa nedokážem kompetentne vyjadriť, pretože to je téma na niekoľko doktorátov. Ale keď tak sledujem, čo sa deje v našej takzvanej vysokej politike, akí sú tam humoristi a priamo gašpari, aké tam zakladajú tradície srandy na Slovensku, až mi to vyráža dych. V tejto súvislosti si pripadám ako totálny amatér a osamelý bežec.“