Slovenských občanov a firmy od januára už pri výbere banky nič neobmedzuje. Bez povolenia sa dá otvoriť účet v ktorejkoľvek banke kdekoľvek na svete. Na snímke budova Deutsche Bank, ktorá ako jedna z mnohých sídli v nemeckom Frankfurte. FOTO - ČTK
BRATISLAVA - Od začiatku roka netreba pýtať povolenie na otvorenie si účtu v zahraničí. Slovenskí občania a firmy si tak môžu zriadiť konto v ktorejkoľvek krajine sveta.
Jednoduchšie otvorenie účtu bude možné využiť napríklad aj pri sťahovaní sa za prácou do iných krajín, ktoré bude od mája vďaka vstupu do Európskej únie ľahšie.
Povinnosť pýtať si povolenie zrušil devízový zákon. „Do konca minulého roka platili obmedzenia okrem iného aj na otváranie účtov v zahraničí pre fyzické aj právnické osoby. Dnes už žiadna regulácia v tejto oblasti neexistuje," povedal hovorca Národnej banky Slovenska Igor Barát. „Dôvodom uvoľnenia je integrácia krajiny."
Konto treba ohlásiť
Možnosť založiť si účet bez povolenia, však podľa Baráta ešte neznamená, že o tom nemusí centrálna banka vedieť: „Ostáva už len ohlasovacia povinnosť voči národnej banke, ktorá sa týka aj účtu v zahraničí."
Každý majiteľ účtu v zahraničí by teda mal vždy do polovice januára, apríla, júla a októbra oznámiť NBS podrobnosti o svojom účte: okrem údajov o sebe aj dátum zriadenia, číslo a druh účtu a stav a zmenu stavu na ňom.
Hoci je otváranie účtu z pohľadu našich predpisov jednoduchšie, obmedzenia môžu naďalej platiť v iných štátoch. „Pri zriaďovaní účtu tak treba zohľadniť aj právo danej krajiny," upozornil Barát.
Povolenie na konto v zahraničí však v minulosti nebolo ťažké získať. Kto splnil podmienky a zdôvodnil jeho založenie, dostal ho. Občania a firmy zo Slovenska tak majú na účtoch v zahraničí niekoľko desiatok miliárd korún. „Kým na konci roku 1995 predstavovali vklady slovenských rezidentov - bánk, podnikov aj obyvateľstva v zahraničí 2,2 miliardy dolárov, v polovici minulého roka to bolo 980 miliónov dolárov," hovorí analytik UniBanky Viliam Pätoprstý.
V zahraničí sú desiatky miliárd
Okrem toho, že celková suma na zahraničných účtoch klesá, dá sa zo štatistík zistiť aj niečo iné. Podľa Pätoprstého vo veľkom vyberali svoje vklady zahraničné banky, kým podniky a ľudia sa správali opačne - na účtoch im peniaze pribúdali.
Bankám z týchto účtov ubudli od roku 2001 dve tretiny, mali na nich vlani 570 miliónov dolárov. „Súvisí to najmä s nízkym úročením devízových aktív v posledných dvoch rokoch," predpokladá Pätoprstý. Podobný trend nastal aj v ostatných tranzitívnych krajinách.
Firmy a ľudia svoje vklady zvýšili zo 161 miliónov dolárov v roku 1995 na vlaňajších 413 miliónov. „Odlev depozít vrcholil v roku 2002," poznamenal Pätoprstý. „Asi z jednej tretiny to spôsobili kurzové pohyby - najmä posilňovanie eura voči doláru." Keďže sa tieto vklady prepočítavajú na doláre, po jeho oslabení sa účty v iných menách prepočítali na menej dolárov. Už vlani sa však peniaze z účtov v zahraničí prevádzali späť na Slovensko, ich otvorenie teda zrejme súviselo aj s konaním parlamentných volieb.
Kto má účet v zahraničí, musí počítať s tým, že spravidla zaň zaplatí viac ako v slovenských bankách. Zahraničné matky slovenských bánk vychádzajú zo vzájomného porovnania poplatkov dvoj- až trojnásobne drahšie. Ročné poplatky za účet s prístupom cez telefón alebo internet, na ktorom sa zrealizuje mesačne zhruba desať prevodov a o niečo menej výberov z bankomatu, môžu v zahraničí predstavovať 1500 až 4000 korún.
JANA BRONDOŠOVÁ
Na čo už netreba povolenie?
3 na založenie a využívanie účtu v banke kdekoľvek v zahraničí - bežného aj vkladového,
3 na investovanie v zahraničí (napríklad kupovať cenné papiere emitované v zahraničí: akcie, dlhopisy, podielové listy...)
3 na nákup peňazí v cudzej mene,
3 zrušená bola aj transferová povinnosť (išlo o povinnosť previesť peniaze do vlasti po tom, čo zanikli dôvody na vedenie účtu v zahraničí - týkalo sa to napríklad tých, čo boli dlhodobo pracovne v cudzine)
Čo treba ohlásiť?
3 účet v zahraničí,
3 inkasá a platby,
3 zahraničné aktíva a pasíva podnikateľov,
3 úver v zahraničí, iba ak peniaze z neho zostanú v zahraničí.
Ohlasovanie upravuje opatrenie NBS, ktorým sa ustanovuje štruktúra, rozsah, obsah, členenie, termíny, forma, spôsob, postup a miesto predkladania niektorých ohlasovaných skutoční podľa devízového zákona. Je zverejnené v Zbierke zákonov 613/2003. Konkrétne v tomto prípade ide o ohlásenie OHP (NBS) 2-04, ktoré určuje, že informovať treba NBS štyrikrát do roka písomne, termín predkladania je do 15 dní po skončení štvrťroka.
Na čo povolenie treba?
3 nadobúdanie cenných papierov, určených na podnikanie.
Zdroj: NBS
Pred otvorením účtu treba zvážiť
3 úrokové, daňové aspekty,
3 výber banky,
3 kurzové riziko.
Úroky sa zdania iba raz
Úroky z účtu v zahraničí sa v zásade zdaňujú iba raz. Na Slovensku platí rovná daň, ktorá sa vzťahuje aj na úroky z bankových vkladov. Z pripísaného úroku tak následne banka strhne a pošle štátu 19 percent, teda takmer jednu pätinu. Niekde sú úrokové výnosy zdaňované menej, inde viac.
Sadzba, ktorej krajiny sa uplatňuje, závisí od medzištátnych dohôd. „Podstatné pre platenie daní je, či máme s danou krajinou podpísanú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia," vysvetľuje hovorca ministra financií Peter Papanek. Zmluvy má Slovensko so všetkými krajinami OECD, ale aj mnohými ďalšími. Ide pritom o dokumenty, ktoré neupravujú iba zdaňovanie úrokových výnosov, ale celkovo príjem daňovníka.
Pravidlá zdaňovania úrokových výnosov sa môžu zmeniť o necelé dva roky s účinnosťou jednej zo smerníc únie. „Podľa nej sa zrážková daň z úrokov bude odvádzať zakaždým tam, kde je otvorený účet. Žiadame o prechodné obdobie," dodal Papanek. Smernica podľa neho totiž vylúči možnosť zahrnúť zaplatenú daň do daňového priznania tu na Slovensku. (bro)
