u potvrdiť – nikdy by sme sa nepostavili v ringu jeden proti druhému. Ani najrozprávkovejšie peniaze nás nemôžu zlákať, aby sme sa navzájom tĺkli. Športový biznis má svoje hranice, za ktoré sa nejde. V našom prípade je to náš súrodenecký vzťah. Aj rodičom sme sľúbili, že v ringu nikdy proti sebe nenastúpime.“
To sú slová Vitalija Klička, staršieho zo slávnej boxerskej súrodeneckej dvojice Ukrajincov, ktorí žijú v Hamburgu.
Podobných dvojíc bolo a stále je v športe dosť.
Bratia Jan a Jindřich Pospíšilovci z Brna, ktorí vládli na svetovom bicyklebalovom tróne dve desaťročia.
Tenisoví súrodenci Kodešovci. Jan, wimbledonský víťaz z roku 1973, a Vlasta (známejšia pod menom Vopičková).
O generáciu neskôr sa objavili Věra a Cyril Sukovci, ktorí zdedili lásku k tenisu po svojej slávnej matke.
Ani futbal nezostal bokom. O nejeden úspech čs. a slovenského futbalu sa postarali dvojčatá z bratislavského Slovana Ján a Jozef Čapkovičovci.
Dodnes vyslovujeme s úctou aj mená futbalistov Jackieho a Bobbyho Charltonovcov, rakúskych zjazdárok Annemarie a Evy Pröllovej, amerických slalomárov Phila a Steva Mahreovcov, poľských dvojičiek zo Zakopaného Doroty a Malgrzaty Tlalkaových či amerických rýchlokorčuliarov Erica a Betha Heidenovcov.
V bratovi nevidela svojho pána a vládcu
Jednou z prvých slávnych súrodeneckých dvojíc boli nepochybne olomouckí rodáci Eva (1946) a Pavel (1943) Romanovci. Tanečníci na ľade, ktorých trénoval najprv otec František, potom ich v Prahe priviedla k dokonalosti trénerka Míla Nováková. Stali sa štvornásobnými majstrami sveta a dvakrát majstrami Európy.
Ich tanečné umenie potlačilo na čas do úzadia dokonca aj povestnú anglickú tanečnú školu. Krasokorčuliarsky odborník Josef Dědič pripisoval ich úspechy práve nezlomnej vôli otca Romana, ktorý dokázal svoje deti pomocou prívetivého slova rodiča, ale aj neúprosného tréningu postaviť až na svetový piedestál.
„Bol voči svojim deťom tvrdý a nekompromisný, najmä ak išlo o intenzitu tréningu. Hneď v zárodku vedel zlikvidovať aj ich najmenšie spory na ľade. Eva totiž spočiatku nevidela v staršom bratovi Pavlovi svojho pána a vládcu. Tak ho začala vnímať až po tom, čo sa stali doma, v Prahe, v roku 1962 prvý raz majstrami sveta. Až potom začala svojho brata plne akceptovať, čo bolo pre ich športový úspech neobyčajne dôležité,“ píše vo svojich spomienkach Josef Dědič.
Pavel zomrel pri automobilovej havárii v Kanade roku 1972.
Bratia Šťastní a tí druhí
Aj vďaka hokejovej trojici bratov Mariána, Petra a Antona Šťastných, rodených Bratislavčanov, sa stal Slovan Bratislava v roku 1979 prvým slovenským tímom s titulom majstra Československa. Neboli však len bratskou trojicou. Ich najstarší brat Vladimír je v súčasnosti jedným z trénerov slovenskej reprezentácie.
Vari najvýnimočnejší spomedzi bratov je Peter, ktorého pred tromi rokmi uviedli do Siene hokejovej slávy v Toronte. Súrodenci sa postupne rozišli do všetkých kútov sveta. Vladimír žije v Bratislave, Anton vo Švajčiarsku, Marián v Kanade a Peter v St. Louis v USA. Petrova dcéra Katka hrá úspešne tenis a syn Janko pokračuje v hokejových šľapajách svojho slávneho otca.
Súrodenecký hokej však preslávil aj niekdajší „košický víchor“ – Imrich, Vincent a Jozef Lukáčovci, či slávna jihlavská dvojica Jaroslav a Jiří Holíkovci.
A vôbec, súrodencami sa to na ľade hemží: od kanadských hokejových bratov Granta, Billa a Dicka Warwickovcov cez Rusov Borisa a Jevgenija Majorovcov až po hviezdnu dvojicu v súčasnom tíme Florida Panthers v podobe Pavla a Valerija Bureovcov.
Spojenie dvoch športov na ľade predstavujú bratia Filcovci – brat trénera hokejovej reprezantácie Slovenska Jána Filca – Marián bol v šesťdesiatych rokoch úspešným krasokočuliarom.
Schumacherovci a Williamsové
Ak súrodenci – športovci súťažia spolu a majú teda spoločný cieľ, je ich vzťah asi celkom v poriadku. Čo sa však deje, ak sa z nich stanú nezmieriteľní súperi?
Kde sa v takýchto situáciách končí hranica súrodeneckej tolerancie a ohľaduplnosti?
Kde sa začína nekompromisný športový boj?
Typickými predstaviteľmi súrodencov – súperov v jednom športe sú dnes najmä dve dvojice: americké tenistky Venus a Serena Williamsové a nemeckí jazdci F 1 Michael a Ralf Schumacherovci.
Ide pritom o športy, ktoré sú naviazané na miliónový biznis, a tak sa vzťahy týchto súrodencov stávajú aj predmetom záujmu psychológov. Viacerí z nich hľadajú základy dnešného vzťahu v detstve športovcov.
Kým sestry Williamsové vyrastali v početnej rodine (21-ročná Venus a 20-ročná Serena majú ešte ďalšie tri sestry) a chudobnejších podmienkach, otec bratov Schumacherovcov mohol v malom Kerpene dopriať svojim dvom synom (Michael má 32, Ralf 26 rokov) odmala pohyb na vlastnej dráhe pre motokáry. Tam sa začala aj ich kariéra.
Vzťah dvoch bratov so sedemročným vekovým rozdielom analyzoval Walter Toman, nemecký výskumník v oblasti súrodeneckých vzťahov.
„Treba si uvedomiť, že vyrastali ako dve individuality, a to najmä vďaka dosť veľkému vekovému rozdielu. Vedomie, že nie sú si konkurentmi napriek rovnakému záujmu a profesionálnej orientácii sa však zmenilo v dospelosti, keď Ralf vstúpil do F 1,“ hovorí psychológ.
Michael Schumacher ale tvrdí, že ešte ako 17-ročný si musel dávať pozor na to, čo povie Ralfovi, a premýšľať, ako má reagovať na neraz principiálne trucovité správanie sa mladšieho brata.
Dospelosť, životné skúsenosti a športová dokonalosť však spôsobili, že v náročnom a nebezpečnom športe na hrane risku bratia jeden druhého akceptujú.
Aj keď situácia po štarte na nemeckom okruhu v Nürburgringu, keď Michael prekrížením trate takmer „odpálil“ Ralfa, štartujúceho napriek nevýhodnejšej pozície lepšie a rýchlejšie, akoby hovorila o inom.
„Do prvej zákruty som chcel bezpodmienečne vojsť prvý. Nemohol som tušiť, s akou taktikou vyštartoval Ralf. Nie je to medzi nami tvrdšie ako s hociktorým iným súperom v efjednotke. On mi takisto nikdy nič nedaruje,“ povedal v júni tohto roku po pretekoch Michael.
A Ralf len dodal, že „iba v prípade, keby to už bolo veľmi nebezpečné pre oboch, či by si dokonca ohrozovali zdravie, by jeden druhému určite uhli „.
Uhnúť možno na okruhu F 1, nie však na dvorci pod drobnohľadom 20-tisíc divákov. O tom sa mohli presvedčiť nedávno Venus a Serena Williamsové počas finále US Open v New Yorku.
„Nerada vidím, keď Serena prehrá, aj keď v tomto prípade to bola prehra so mnou,“ vyhlásila triumfujúca Venus.
„Mám z toho trochu zvláštny pocit. Veď ako staršia sestra som sa o Serenu vždy starala, snažila sa ju ochraňovať. Možnože keby zvíťazila ona nado mnou, bolo by to pre mňa jednoduchšie. Asi by som bola aj šťastnejšia. Ale po návrate domov budeme znovu sestrami, ktoré sa majú veľmi rady. Tak to cítime obe.“
ĽUDO POMICHAL
