Mám tridsať rokov a sedemročnú dcérku. Nežili sme v šťastnej rodine, manžel pil. Nepomohli moje prosby ani hrozby, liečbu odmietal s tým, že on nepije. Pritom každý rodinný večer vyzeral tak, že si potajme odbiehal upíjať z poschovávaných fľašiek, až zaspal opitý na gauči. Roky som to znášala, lenže časom problém narastal. Začal mať problémy v práci, bol nervózny na mňa aj na malú, zdalo sa mi, že potrvá len krátko, kým príde aj fyzický útok. Mala som z neho strach, tak som sa rozhodla odsťahovať - ale najmä preto, aby som malú uchránila. Nechcela som, aby videla, ako sa otec každý večer tacká a bľaboce. Dohodli sme sa, že dcérku si bude brať kedykoľvek bude chcieť. Samozrejme len cez deň, keď sa mu ešte darí byť ako-tak triezvy. Nechcela som jej zobrať otca, nech je, aký chce, predsa len, majú sa radi. Dcérke som nikdy na otca nenadávala, nebránila som jej, aby sa stretávali. Lenže, dcéra sa vracia zo stretnutí s otcom stále zronenejšia. Ukázalo sa, že ju citovo vydiera. Tvrdí, že on zostal, chudáčik, sám a mama rozbila rodinu. Dcérka trpí, nechápe, prečo som to urobila, neverí mi, že tatinko je chorý. Začala nenávisť obracať voči mne, pohoršila sa v škole, je precitlivená. Neviem si s ňou chvíľami rady.
Kladiem si otázku, čo je lepšie? Nechať ju takto manipulovať a jatriť citovými výmyslami, alebo jej radšej zakázať stretávať sa s otcom, ktorý malé dieťa zaťažuje klamstvami a ešte tak zámerne zhoršuje našu už tak ťažkú situáciu? Poraďte mi, čo mám robiť, ako sa mám zachovať?
Barbora
Milá Barbora,
na úvod by som rada ocenila to, že ste našli silu a odvahu a odišli od manžela alkoholika. Určite to nebolo ľahké, ani pre jedného z vás. Zachovali ste sa k nemu veľkoryso, nelimitujete čas stretávania s dcérou. Ešte nejaký čas potrvá, kým sa zorientujete, vy, vaša dcéra aj manžel, v novej situácii.
Zdá sa, že iba vy sa vo vzťahu správate ako dospelý zodpovedný človek. Je dobré nezostávať teraz sama, udržujte všetky vzťahy, v ktorých sa cítite bezpečne a stretávajte sa s ľuďmi, u ktorých máte pocit opory. Ak potrebujete pomoc, nehanbite sa ju vypýtať. A potom, v takýchto situáciách je dobre spomenúť si a využívať všetky svoje „zdroje", teda činnosti, veci a podobne, ktoré vám pohladia dušu a spravia vám dobre. Trochu vám pomôžu, môže to byť tanec, počúvanie hudby, návšteva kina, divadla, stretnutie s kamarátkou, kúsok čokolády, prechádzka v prírode, šport, vaňa s teplou vodou či sauna. Aké sú tie vaše? Spomeňte si na veci, ktoré vám robia dobre a doprajte si ich. Pomáhajú prežiť a posilňujú.
Skúsme sa pozrieť, ako sa má vaša dcérka, čo sa asi deje v jej duši. Deti zvyknú bezbreho milovať svojich rodičov. Aj keď im ubližujú. V mene tejto veľkej lásky si dieťa nemôže pripustiť, že jeho/jej otec/matka by mohol byť v niečom zlý, v niečom zlyhávať. A ak sa tak aj deje, hľadajú vinu nie v rodičovi, ale skôr v sebe alebo v okolí. A možno sa niečo podobné deje aj jej. Vo svojich siedmich rokoch si nevie celkom vysvetliť, čo to je alkoholizmus. Neviem, v akých situáciách otca naozaj zažila. V každom prípade je teraz asi veľmi zneistená a zmätená a snaží sa vysvetliť si situáciu tak, ako najlepšie dokáže. Je pre ňu ťažké uveriť, že by jej veľký otec mohol byť v niečom slabý a sklamať aj vás aj ju. Tak obviňuje vás za váš „chybný krok", nie za úplné zlyhanie. Obrňte sa veľkou dávkou trpezlivosti a vydržte. Je to, akoby balansovala na jednu či na druhú stranu, kým nájde rovnováhu. Aj keď máte teraz časté konflikty a zdanlivo vás odmieta, potrebuje cítiť, že má vo vás istotu a zázemie a že je milovaná.
Píšete, že ste od manžela odišli, aby ste ju uchránili. Ak si pripustíte, že ste odišli aj preto, aby ste ochránili seba, uľaví sa jej.
A čo s vaším manželom? Zdá sa, že tu je každá rada drahá. Jednou z ciest je nájsť si priestor a čas na rozhovor. Premyslite si a jasne sformulujte vaše požiadavky na manžela ohľadom jeho vzťahu sdcérou. Ak vám záleží na tom, aby ste naďalej mali korektný vzťah, pripomínajte to aj jemu, aj sebe. A potom skúste spolu hovoriť o vašich a jeho predstavách, o čom je dobré s dcérou hovoriť a o čom nie. Ak je ale alkoholizmus vášho manžela v pokročilom štádiu, tak to bude skutočne ťažké, pretože vtedy býva egocentrizmus, vzťahovačnosť, skreslený náhľad na skutočnosť súčasťou tohto ochorenia. Ak by ste stále mali pocit, že sa s manželom neviete jasne dohodnúť, môžete vymedziť ich čas stretávania sa aj súdnou cestou.