Peter K.
Zdaňovanie prevodu a prechodu nehnuteľností upravoval do 31. decembra 2003 zákon č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Sadzba a daň pri dani z prevodu a prechodu nehnuteľností bola progresívna a závisela od ceny nehnuteľnosti, ako aj od príbuzenského, respektíve iného osobného pomeru prevodcu a nadobúdateľa.
Od 1. januára tohto roku platí nová právna úprava, zákon č. 554/2003 Z. z. o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.
Nová právna úprava určitým spôsobom zjednodušuje zdaňovanie zmeny vlastníctva nehnuteľností predovšetkým v tom, že zavádza pevnú sadzbu dane z prevodu a prechodu nehnuteľností bez ohľadu na hodnotu prevádzaných nehnuteľností a príbuzenské či osobné pomery medzi prevodcom a nadobúdateľom.
Predmetom zdanenia je v zásade akýkoľvek odplatný prevod alebo odplatný prechod nehnuteľností, a to aj bytov a nebytových priestorov. Predmetom dane však nie je prevod vlastníctva bytov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako aj prvý prevod od stavebníka (napríklad byt nadobudnutý na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe, nadstavbe či zmluvách o dielo a pod.), t. j. daň sa v prípade niektorého z týchto prevodov neplatí.
Daňovníkom, t. j. osobou, ktorá je povinná daň zaplatiť, je v zásade vždy prevodca.
Základom dane je dohodnutá cena za nehnuteľnosť. Ak však táto dohodnutá cena bude nižšia ako hodnota zistená znalcom, na určenie základu dane bude rozhodujúca hodnota zistená znalcom. V tejto súvislosti sa pripravuje aj novela vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, podľa ktorej sa určuje hodnota nehnuteľnosti pre určenie dane.
Zakotvila sa jednotná sadzba dane vo výške 3 percentá zo základu dane pre akýkoľvek odplatný prevod alebo prechod, a to bez ohľadu na predchádzajúce členenie daňovníkov do skupín podľa stupňa príbuzenského vzťahu alebo iného osobného pomeru k prevodcovi.
Ešte pripomíname dôležité povinnosti smerom k správcovi dane týkajúce sa podania daňového priznania a zaplatenia dane. Daňové priznanie je daňovník povinný podať do 90 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti. V zmysle paragrafu 7 zákona je týmto dňom deň zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Zároveň je daňovník povinný si daň sám vypočítať a v tej istej lehote (90 dní) je povinný zaplatiť ju príslušnému správcovi dane (daňový úrad), v územnom obvode ktorého sa prevádzaná nehnuteľnosť nachádza.