Rebarbora nie je náročná na klimatické podmienky. FOTO - ARCHÍV
Začiatkom leta rastie z prostriedku ružice listov do výšky až dvoch metrov hlavná stonka, ktorá je zakončená metlinou belavých až žltkastých kvietkov. Listy sú veľké, dlaňovité a mierne zvlnené.
Listové stopky rebarbory sa používajú na kuchynské spracovanie ako plnka do pečiva a na konzervovanie. Výborný je džem, marmeláda, kompót, víno, šťavy a podobne. Jednotlivé odrody majú rozdielnu jemnosť a farbu stopiek od zelenej cez žltú až po intenzívne červenú.
Rebarbora sa dá pomerne ľahko rýchliť. Pri pestovaní vyžaduje pôdu dobre zásobenú živinami. Uprednostňuje neutrálnu pôdnu reakciu. Vhodné sú hlinité až hlinitopiesočnaté pôdy s dostatkom humusu. Najväčšia hĺbka spodnej vody má byť 1 až 1,5 metra pod povrchom, pretože je citlivá na zamokrenie. Ľahšie záhrevné a humózne pôdy umožňujú skorší zber úrody.
Rebarbora nie je náročná na klimatické podmienky. Stretávame sa s ňou v nížinných i horských oblastiach, kde je úroda neskoršia. Potreba vlahy je 700 až 800 milimetrov za rok, chýbajúce zrážky treba doplniť závlahou. Keďže ide o viacročné pestovanie na tom istom mieste, príprave pôdy musíme venovať dostatočnú pozornosť. Pôdu treba na jeseň prekypriť do hĺbky 0,6 metra a súčasne do nej zapracovať maštaľný hnoj v dávke 10 až 12 kg na meter štvorcový. Vhodné je aj zelené hnojenie. Spolu so zapravením, prevrstvením maštaľného hnoja sa robí zásobné minerálne hnojenie v dávke 40 gramov superfosfátu na meter štvorcový a 30 až 40 gramov draselných hnojív. Kyslé pôdy povápnime. Cez zimu necháme pozemok porýľovaný a na jar ho pripravíme na výsadbu. Na jar ešte hnojíme dusíkom a povrch urovnáme.
V našich podmienkach má osivo rebarbory nízku klíčivosť, často neklíči vôbec. Generatívne sa preto množí len v obmedzenom množstve. Osivo sa vysieva na jar do pareniska alebo skleníka. Po vzídení sa rastlinky dvakrát rozsádzajú, najprv na vzdialenosť 100 x 100 mm a druhý raz na vzdialenosť 300 x 300 mm. Vegetatívne množenie je výhodnejšie a robí sa delením trsov alebo odkopkami zo starších rastlín. Na to sa vyberajú zdravé a úrodné rastliny. Každá sadenica má mať najmenej jeden neporušený vegetačný vrchol a tri korienky.
Rebarboru môžeme vysádzať v jeseni aj na jar. V oblastiach s tuhou zimou a vlhšou pôdou je spoľahlivejšia jarná výsadba, nehrozí jej nebezpečenstvo vymŕzania. Pri výsadbe ukladáme rastliny do vopred vyznačených jamiek. Dbáme, aby sa korienky neporušili. Vegetačný vrchol má byť asi 50 mm pod pôdnym povrchom. Vo vlhších pôdach sadíme plytko a priesadu prihrnieme. Po zasadení pôdu dobre pritlačíme ku koreňom. Na väčších plochách kladieme sadenice na bok brázdy, prihrnieme, uvalcujeme a ľahko pobránime. Najvhodnejšie obdobie je druhá polovica marca až začiatok apríla. Pri jesennej výsadbe treba ukončiť výsadbu do polovice októbra.
V prvom roku chránime rebarboru cez zimu čečinou, lístím alebo rašelinou. Na jar túto prikrývku zavčasu odstránime. Počas vegetácie ošetrovanie spočíva v okopávaní, zavlažovaní a prihnojovaní. V ďalších rokoch pribúda zber úrody. Rebarbora je málo napádaná chorobami a škodcami, preto nevyžaduje zvláštnu ochranu. Pre skoršie a jemnejšie stopky možno pučiace rastliny na jar prihrnúť zemou. V druhom roku zberáme stopky postupne od polovice apríla do polovice až konca júna. Odrežeme len niekoľko listov s celkom vyvinutou listovou čepeľou. V ďalších rokoch môžeme zberať až tretinu listov. Od konca júna už listy nezberáme, aby sa vytvorili veľké trsy s dostatkom zásobných látok pre budúci rok. Zber v neskoršom období nie je vhodný preto, lebo stopky obsahujú viac kyseliny šťavelovej.
Najvhodnejší čas na zber sú ranné hodiny, kým je zelenina svieža. Ihneď oddelíme listovú čepeľ od stopiek, aby ich kvalita neutrpela postupnou stratou vody a vädnutím. Väčšiu úrodu konzervujeme sterilizáciou. Stopky zabalené v mikroténovej fólii vydržia v chladničke asi jeden až dva týždne.
Doc. Ing. MAGDALENA VALŠÍKOVÁ, PhD.
