Ekozáhradkári kombinujú tradičné metódy s alternatívnymi. Na snímke: neskorá odroda jabĺčok - Starkinson.
ILUSTRAČNÉ FOTO - JÁN PAVLOVKIN
Zdravie z ekozáhradkyV predchádzajúcom príspevku sme informovali o možnostiach uplatnenia ekologických metód pri pestovaní zeleniny a ovocia s cieľom dopestovať zdravé bioprodukty. Takáto produkcia je regulovaná prísnymi pravidlami, ktoré prinášajú určité riziká (nižšie úrody, vyššia prácnosť a väčšie náklady na produkciu). Viacerí záhradkári preto urobili kompromis a rozhodli sa pre integrovanú výrobu.
Pri integrovanej výrobe narábajú s chemickými prostriedkami striedmejšie a šetrnejšie a účelne kombinujú tradičné metódy s alternatívnymi tak, aby sa zachovali zásady ochrany krajiny a životného prostredia, ako aj úrodnosti pôdy a aby sa optimalizovala úroda plodín. Rozhodujúcou súčasťou takejto produkcie je najmä správne pochopená a premyslene organizovaná výživa a ochrana rastlín, pri správnom výbere stanovíšť a pestovateľských postupov, ako aj výber odolných alebo aspoň tolerantných odrôd proti niektorým škodlivým činiteľom.
Integrovaná výživa rastlín predpokladá predovšetkým využitie vlastných i nakúpených organických hnojív a ich včasné zapravenie do pôdy, podobne ako pri ekologickom spôsobe výroby. Umožňuje využiť tiež všetky u nás povolené minerálne hnojivá. Pre záhradkárov sú to najmä viaczložkové hnojivá NPK, Slovcerit, Cererit a špeciálne jednozložkové hnojivá so stopovými prvkami (v tuhom i tekutom stave). Základom správneho hnojenia je agrochemický prieskum pôdy.
Pri integrovanej ochrane rastlín sa z chemických produktov používajú najmä biologické prípravky (Novodor, Biobit a Polyversum), ako aj prípravky s nízkou toxicitou, ktoré neškodia ľudskému organizmu ani užitočnému hmyzu.
Popri uprednostňovaní biologickej ochrany je dôležité zaraďovať do výsadieb prevažne odolné odrody ovocných rastlín, používať výkonnú a spoľahlivú aplikačnú techniku a vhodné agrotechnológie (obrábanie pôdy, hnojenie, tvarovanie a rez ovocných drevín). Pri vytváraní týchto podmienok pre fyziologickú rovnováhu ovocných drevín klesá riziko škodlivého výskytu chorôb a škodcov. Kvôli minimalizácii chemických zásahov možno uplatňovať metodiky ochrany rastlín (metodiky ÚSKÚP-u, metodiky vydávané Ing. J. Matlákom a kol.), prognózy a signalizácie hospodársky škodlivého výskytu chorôb i živočíšnych škodcov, ktoré vyžaduje použitie chemických zásahov.
Svetový vývoj smeruje pri výrobe kvalitných a zdravých poľnohospodárskych výrobkov k postupnému obmedzovaniu chemickej záťaže nielen v alternatívnych systémoch hospodárenia, teda aj v integrovanej výrobe, ale aj v konvenčných pestovateľských systémoch. Záhradkári, ktorí nevyrábajú bioprodukty na predaj, môžu ekologické metódy alebo integrovanú výrobu plne uplatňovať už teraz. Treba len začať s odvahou a presvedčením o kvalite a zdravotnom význame bioproduktov.
Doc. Ing. VILIAM HORNIAK, CSc.
