Pór zberaný priamo zo záhona je chutnejší než ten, ktorý uskladníme v pivnici. Potrebujeme však dobrú ochranu pred mrazom. Musíme zabrániť, aby pôda zamrzla príliš rýchlo a veľmi hlboko. Dosiahneme to nástielkou z lístia alebo slamy. Takto chránený pór sa nepoškodí. Rastliny môžeme aj vykopať a poukladať tesne vedľa seba na chránené miesto.

Najľahší spôsob morenia semien rôznych druhov zeleniny je morenie práškovými prípravkami za sucha. Moríme priamo vo vrecúšku s osivom. Do vrecúška nasypeme toľko práškového moridla, aby po silnom potrepaní zostalo každé semeno obalené tenkou vrstvičkou účinnej látky. Prebytočný prášok odstránime preosiatím na sitku, aby nespôsobil škody pri klíčení. Morenie za sucha používame pri všetkých drobnosemenných druhoch zeleniny a pri fazuli a hrachu, ktoré sú na morenie málo citlivé. Najviac vnímavé na tento proces sú paradajky a hlávkový šalát. Ak klíčenie brzdí chladné počasie, moridlo chráni semená pred poškodením plesňami a jeho priaznivý vplyv sa neskoršie prejaví ich rýchlejším vzchádzaním.

Na čistenie chodníkov sú najvhodnejšie tzv. švédske (pružinové alebo vejárové) hrable. Neslúžia však iba na čistenie chodníkov od napadaných nečistôt, vhodné sú aj na udržiavanie cestičiek v nezaburinenom stave. Ak čistíme v kratších časových intervaloch, burina nestihne vyrásť. Pružinové hrable majú vejárovito usporiadané, úzke, pozinkované plechy, ktoré sú na konci mierne zahnuté.

Na miestach, kde zakladáme kompost, je vhodné vopred rozprestrieť 10 cm vysokú vrstvu rašeliny. Dôležité je to najmä na pôdach, na ktorých sme počas roka hnojili močovkou alebo roztokmi dusíkatých hnojív. Vrstva rašeliny nasiakne látky, ktoré by sa inak pôsobením zrážkovej vody zmyli do spodných vrstiev, a zabezpečí vzdušnosť kompostu potrebnú na rozklad organickej hmoty. Nazmar nevyjdú ani živiny, pretože zostanú pevne viazané v komposte. Kompost z mäkkého rastlinného materiálu (lístie, tráva) dozrie na použitie do polroka. Ak ho dovtedy nezužitkujeme, treba ho prehádzať, aby sa znovu prevzdušnil. (pav)