Jedlou časťou žeruchy sú mladé rastlinky.
FOTO - ARCHÍV
Žerucha siata (Lepidium sativum) patrí medzi veľmi starú zeleninu, ktorú poznali už starovekí Egypťania. V stredoveku bola obľúbená aj v Európe a používali ju ako liek proti skorbutu. U nás sa pestuje iba sporadicky. Jedlou časťou sú mladé rastlinky vysoké 60 až 100 mm s jemnou pikantnou chuťou, pripomínajúcou chuť medzi reďkovkou a chrenom. Vyznačuje sa liečivými účinkami pri ochoreniach obličiek, zápale močového mechúra a ako prostriedok na prečistenie dýchacích ciest. Okrem toho podporuje trávenie, chuť do jedla a má antimikrobiálne účinky. Jej listy obsahujú veľké množstvo minerálnych látok - draslíka, vápnika a železa.
Najcennejšou vlastnosťou žeruchy ako zeleniny je, že ju môžeme rýchliť po celý rok - v lete, v zime, vonku i v bytových podmienkach. Nevyžaduje si osobitné klimatické podmienky. V zimných mesiacoch ju rýchlime v debničkách, miskách, tanieroch a v iných nádobách, ktoré umiestnime na okná, verandy a všade tam, kde sa teplota pohybuje v rozpätí 6 až 20 stupňov. Nádoby plníme rozličným substrátom, ktorý dlhší čas udržuje vlhkosť. Najčastejšie sa používa filtračný papier, buničitá vata, flanelová látka alebo perlit. Podmienkou je, aby bol substrát stále vlhký. Osivo rovnomerne husto sejeme na vlhký substrát. Na plochu 15 x 15 centimetrov potrebujeme gram osiva. V zimných mesiacoch je optimálna teplota 16 až 18 stupňov. Za 10 až 14 dní začnú semená klíčiť a nitkovité rastliny sa postupne olistia. Zelenú vňať začneme zberať už o týždeň, do dvoch týždňov. Keď narastú do výšky 15 centimetrov, všetku ju spotrebujeme. Pre rovnomernejšie zásobovanie počas zimného obdobia môžeme žeruchu siať pravidelne každé tri týždne. Celé zimné a predjarné obdobie si ňou vylepšujeme jedálny lístok, pretože 100 gramov čerstvej vňate obsahuje viac ako 100 miligramov vitamínu C, vitamínu B1 a K.
Žeruchu konzumujeme zásadne posekanú v surovom stave. Najčastejšie sa dáva na obložené chlebíčky a studené misy. Používa sa podobne ako pažítka do omáčok, majonéz a rozličných nátierok.
Ing. KATARÍNA KETTMANNOVÁ
