Toto je asi desatina z veľkej zbierky stoviek šálok, ktoré má Mária Martanová vo svojom bratislavskom byte. Celé stovky zdobia kuchynské steny po celom obvode a sú rozdelené do tematických či farebných celkov - napríklad zamilované šálky, šálky z ciest, so zvieratami, kvetinami či menami.
„Šálky ma prenasledujú vo dne v noci už od čias školy," hovorí majiteľka jednej bratislavskej čajovne Mária Martanová. Už počas štúdií na ŠUP-ke, kde sa venovala keramike, ju fascinovalo, aké všelijaké tvary môže mať taký obyčajný predmet ako šálka. V jej čajovni nájdete špeciálne navrhnuté čajové sety, ktoré tvorí konvička, ohrievadlo, sitko, vrchnáčik, šálka, miska na mlieko či med.
„Hľadali sme optimálne riešenie, aby boli jednotlivé časti ľahko umývateľné, aby sa dali dobre skladovať a stolovať. Ich najväčšou slabosťou je krehkosť. Máme asi sto setov, ktoré sa permanentne točia, no niet dňa, že by sa niečo nerozbilo," hovorí M. Martanová. Postupne domysleli bajonetový uzáver, aby vrchnáky z kanvičiek nepadali. Každý týždeň však dokupujú minimálne dvadsať nových kusov riadu.
Napriek každodennému zhonu si nájde 'svoj čas', ktorý najlepšie vyplnia noviny a zelený čaj v niektorej z obľúbených šálok. „Môj manžel je lodný kapitán. Svojho času, keď u nás bolo dostať len pigi čaj, mi nosil zo zámoria rôzne čaje. Keď sme začali s rodinou cestovať, začala som si nosiť domov práve šálky," spomína. Páči sa jej hlavne to, že nemá ani dve rovnaké. Vždy si kupuje „kusovky". Keď si vraj človek kúpi jednu sadu, vysolí kopec peňazí a všetky šálky vyzerajú ako jedna. Preto má najradšej bazáre, kde za jedno euro môže získať krásny kus. Vždy si vyberie taký, ktorý jej krajinu niečím pripomína.
„Už máme osvedčené prepravovacie metódy - balíme ich do uterákov," smeje sa. Najkrajšiu keramiku a porcelán videla vo Francúzsku a v Grécku a za naozaj hodnotný úlovok považuje šálky zo starožitností, ktorých nie je veľa. „A tie najcennejšie ani nie sú kupované, ale darované alebo zdedené, napríklad po prababke. Pripomínajú mi, ako som kedysi v detstve píjavala kakao," hovorí. Aj dnes chodí po rodinách 'somrovať' a vždy sa veľmi teší, keď pochodí.
Na dovolenkách prechodí za šálkami celé kilometre a vyberá. Môžu byť trochu uletené a bláznivé, aj tie s nápismi typu 'azúrové pobrežie', ale najväčšiu radosť jej urobia tradičné, typické kusy. „Nech ste kdekoľvek, šálka vám jednoducho musí padnúť do oka," hovorí.
EVA ANDREJČÁKOVÁ
