Kočiar je pojazdný. Cena vajíčka v strede, ktoré dostala cárovná od manžela, sa odhaduje na 12 až 18 miliónov dolárov, obrázkové má cenu 10 až 15 miliónov. Na spodnom vajíčku je portrét Mikuláša II. FOTO - REUTERS
Nákup deviatich tradičných zlatých vajíčok z dielne petrohradského zlatníka Petra Carla Fabergé z cárskych čias, ktoré teraz získal bohatý ruský obchodník a sľúbil ich vrátiť Rusku, vyvolal nádej, že by sa umelecké poklady, ktoré sa za komunistických čias masovo predávali na Západ, mohli postupne vrátiť do Ruska.
Vajíčka zo zbierky amerického nakladateľa Malcolma Forbesa získal ruský podnikateľ Viktor Vekselberg za neznámu sumu. V Rusku táto udalosť vyvolala rozruch, pretože o nových ruských podnikateľoch sa zatiaľ skôr písalo v súvislosti s ich uväznením, trestnom stíhaní alebo kúpou zahraničného futbalového mužstva.
Je to znamenie, že ruskí kapitalisti začínajú míňať svoje peniaze korektným spôsobom, povedal Michail Piotrovskij, riaditeľ petrohradskej Ermitáže, ktorá spravuje najväčšie poklady z cárskych čias. „Je to po prvýkrát, čo sa niečo také cenné, čo sovietske úrady predali, vracajú do Ruska," dodal.
Aristokrati a obchodníci, ktorí utiekli pred boľševickou revolúciou v roku 1919, so sebou vzali významné umelecké poklady. Veľkú časť toho, čo zostalo, sovietske úrady rozpredali. Po páde Sovietskeho zväzu bohatí Rusi nakupovali umelecké diela na Západe ostošesť, ale len zriedka sa kultúrne hodnoty vracali do štátneho vlastníctva. Nedávne zmeny v zákonoch by mohli podnietiť návrat umeleckých predmetov, pretože umožňujú, aby sa za diela mimoriadnej kultúrnej hodnoty neplatilo veľké dovozné clo. Práve tieto zmeny podľa ruského ministerstva kultúry umožnili, že sa do Ruska nedávno mohli vrátiť niektoré diela Rubensa.
Vekselberg, viceprezident ropnej spoločnosti TNK-BP, ktorého majetok sa odhaduje na 2,5 miliardy dolárov, kúpil vajíčka ako časť 180 kusov kolekcie Fabergé. Sľúbil, že kolekcia bude putovať Ruskom, ale nepovedal presne, čo sa s ňou stane neskôr. Dve múzeá sa budú uchádzať, aby im Vekselberg kolekciu venoval alebo prepožičal - moskovská Štátna zbrojnica, ktorá už vlastní 10 vajíčok Fabergé, a petrohradská Ermitáž, ktorá nemá žiadne.
Väčšina vajíčok z dielne Fabergé vrátane kolekcie Forbesa bola uložená v zbierkach Štátnej zbrojnice, kým ich v roku 1922 sovietske úrady nepredali.
Majstrovským dielom kolekcie je Korunovačné vajíčko. Skrývalo model kočiara použitého pri korunovácii cára Mikuláša II. a jeho manželky. Kolesá vozu sú zhotovené z platiny, okná z horského krištáľu. Dvere sa dajú otvárať. Unikátom je aj vajce s transsibírskou magistrálou vyrobené v roku 1901. Skrýva miniatúru lokomotívy a piatich vagónov zo zlata a platiny.
Okrem cárskych vajíčok vytvoril Fabergé sedem pre majiteľa sibírskych zlatých baní Kelcha. O Kelchovi a jeho manželke Barbare sa hovorilo, že je to najzamilovanejší pár toho obdobia. Prvé vajíčko u klenotníka Fabergé objednal Kelch pre Barbaru v roku 1896 a potom dostávala každý rok ďalšie až do roku 1902. V roku 1904 sa manželská idyla náhle skončila - nikto dodnes nevie, prečo. Barbara odcestovala do Paríža a sedem vajec Fabergé si vzala so sebou. V roku 1920 ich šesť kúpil parížsky klenotník.
Hodnota Korunovačných vajíčok sa odhaduje na 90 miliónov dolárov.
(čtk/ap)
