BRATISLAVA 10. februára (SITA) - Európska únia zažila od založenia šesťčlenného spoločenstva v roku 1958 viaceré kolá rozšírenia. Žiadne však nebolo také precízne naplánované ako nastávajúce rozšírenie na východ. Už pred viac ako 10 rokmi, na summite EÚ v roku 1993, sa určili politické a ekonomické kritéria na vstup kandidátskych krajín do EÚ. Niekdajšie satelitné krajiny Moskvy prešli transformačným procesom veľkou rýchlosťou, aby boli pripravené na vstup, uvádza Neue Zürcher Zeitung.
Brusel viedol rokovania presne podľa plánu, a tak 16. apríla 2003 mohli v Aténach podpísať šéfovia krajín a vlád prístupovú zmluvu. Ratifikačný proces je už takmer ukončený a 1. mája vstúpia do únie tri pobaltské štáty, Poľsko, ČR, SR, Maďarsko, Slovinsko, Cyprus a Malta. Táto udalosť má veľký význam. Únia sa stane garantom politickej stability, demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v Európe. Posilní sa tým aj ekonomická stabilita na starom kontinente. Vznikne jednotný hospodársky priestor, ktorý sa so 75 miliónmi nových občanov zväčší na 450 miliónov konzumentov. Ekonomický význam rozšírenia sa však nesmie preceňovať, s ohľadom na zaostávanie 10 nových členov, ktoré dosahujú len 46 % životnej úrovne európskemu pätnástky.
Čo znamená rozšírenie EÚ na východ pre Švajčiarsko,? pýta sa NZZ. Oznámenie definitívneho termínu rozšírenia (1. máj 2004) komentoval predseda vlády Pascal Couchepin slovami: "Toto rozšírenie prospeje celému kontinentu." A vôbec to nie je prehnané. Ekonomické združenie Economiesuisse uviedlo: "Tento historický krok je dôležitým príspevkom k mieru, stabilite a blahobytu Európy, z čoho bude profitovať aj Švajčiarsko." Toto zhodnotenie je trefné aj vysvetľuje, prečo krajina medzi rokmi 1991 a 2001 vzala východnú Európu pod ochranu a poskytla jej pomoc v hodnote 2,5 mld. frankov. Keďže však ekonomický prínos nových krajín EÚ je skôr malý, môže Švajčiarsko rátať postupne s nárastom HDP od 0,2 do 0,5 %. Treba si tiež uvedomiť, že význam EÚ pre švajčiarske hospodárstvo po rozšírení ešte vzrastie.
Približne 60 % švajčiarskeho vývozu smeruje do krajín EÚ a 80 % tovarov dováža Švajčiarsko z krajín únie. Podiel kandidátskych krajín na zahraničnom obchode krajiny tvorí len 2,5 %, aj keď sa od polovice deväťdesiatych rokov zdvojnásobil. Švajčiarsko vyváža do krajín východnej Európy najmä farmaceutické výrobky a prístroje a importuje z nich ťažké mechanizmy, autá, textílie, ako aj poľnohospodárske výrobky.
Tento vývoj naznačuje, že krajiny východnej Európy predstavujú výrazne rastúce trhy. Ekonomický rast zaznamenaný v tomto priestore je rýchlejší ako v niektorých dnešných krajinách EÚ, nehovoriac o Švajčiarsku. Podľa niektorých údajov mnohé regióny už dosiahli západoeurópsku životnú úroveň. Podľa NZZ napríklad české hlavné mesto Praha prevýšilo príjem na hlavu v talianskom Turíne a slovenské hlavné mesto Bratislava má vyššiu životnú úroveň ako nemecká metropola Berlín. Ekonomický rast východnej Európy spojený s rastúcou kúpnou silou robí východnú Európu ešte atraktívnejšou pre na export orientované Švajčiarsko.
Prebratie acquis communautaire znamená aj zlepšenie bezpečnosti priamych investícií v nových krajinách EÚ, s čím súvisí ochrana vlastníctva a boj proti korupcii. Kvôli nízkym mzdám a dobre vyučeným pracovným silám a nízkym daniam sú tieto krajiny zaujímavými oblasťami pre investorov. Dá sa teda očakávať, že sa zosilní orientácia krajiny smerom na východ.
