
Pavol Mikulík (Jasper), Marián Geišberg (Benedict) a Ján Gallovič (Henry) v inscenárii Na konci hry. FOTO – JANA NEMČOKOVÁ
hry v podaní hercov SND šiesty ročník festivalu Slovenského divadla.
Vo výbere z toho najlepšieho zo slovenskej minuloročnej divadelnej sezóny sa každý deň predstavuje iné divadlo, pričom okrem bratislavskej Astorky, Štúdia L+S a Radošinského naivného divadla sem tradične zavíta i Divadlo SNP Martin a po prvý raz i Štátne divadlo z Košíc. Pestrú programovú skladbu zabezpečí uvedenie Defčátka divadla GUnaGU a štyri predstavenia muzikálu Daniela Heviera Beatles, ktoré patrilo spolu s Jubileom Lasicu a Satinského k prvým vypredaným predstaveniam. Práve Štúdio L+S organizuje recipročne v Bratislave festival českého divadla.
Enormný záujem českej verejnosti o slovenské divadlo sa stáva pravidlom. Pre českého diváka pritom nie je festival jedinou príležitosťou na stretnutie so slovenskými hercami a režisérmi, nejedno české divadlo totiž s nimi spolupracuje a ich výkony bývajú hodnotené veľmi pozitívne.
V porovnaní s inými divadelnými festivalmi cítiť, že entuziazmus z prehliadky súvisí predovšetkým s tradíciou spoločného štátu a s prirodzenou potrebou nadväzovania pretrhaných nitiek. „Festival je príjemná tradícia,“ povedala Hana Sládková. Sympatické je, že medzi milovníkmi divadla, ktorých netvoria len stáli návštevníci Divadla Bez zábradlí, nechýba ani napriek prehnaným cenám vstupeniek mladá generácia.
Každoročne vypredané hľadisko a pozornosť médií a politikov (medzi divákov patrí i minister kultúry Pavel Dostál či pražský primátor) je dôvodom na spokojnosť. Zároveň by mohlo byť inšpiráciou na predĺženie jeho trvania, veď nie každý je schopný naplánovať si návštevu divadla tri mesiace vopred. V tejto oblasti možno síce sledovať pokrok - prvý ročník trval týždeň, minulý už bol o deň dlhší a tohtoročný trvá deväť dní - ale podľa riaditeľky divadelného festivalu Hany Heřmánkovej ďalšie jeho rozširovanie sa v budúcnosti neplánuje. „Bolo by tu až príliš veľa dobrého divadla,“ argumentuje. „Chceme, aby festival bol vzácnosťou, inak by mohol stratiť svoju poéziu,“ dodáva Hana Sládková.
Slovenské divadlo hrá v Prahe do 26. februára a nemusí sa báť nijakého trapasu v podobe prázdneho hľadiska či slabého potlesku. Ten skôr čaká na zábudlivcov, ktorí naivne veria, že rezervovať lístok stačí týždeň vopred.
JANA KADLECOVÁ, Praha