BRATISLAVA - Slovenské súdy sa na rozdiel od českých nezaoberali zatiaľ ani jedným prípadom streľby do ľudí na hraniciach bývalého Československa. Mnohé prípady sa pritom stali na území dnešného Slovenska, alebo ich spáchali dnes slovenskí občania.
Prokuratúra prípady väčšinou zamieta a má rovnaké zdôvodnenie ako bývalé komunistické súdy: pohraničníci vraj konali podľa vtedy platných zákonov. Okrem toho viaceré prípady označila za premlčané, hoci premlčacia lehota za vraždu je 20 až 30 rokov a zločiny proti ľudskosti sú nepremlčateľné.
Miroslav Lehký z Ústavu pamäti národa hovorí, že „z hľadiska trestnoprávneho sa u nás nijaké vyrovnanie s komunistickým režimom nekonalo" a naša prokuratúra sa odvoláva na komunistické zákony a zdôrazňuje „právnu kontinuitu", hoci aj u nás „platí zákon o protiprávnosti a nemorálnosti komunistického režimu", povedal Lehký.
V Nemecku odsúdili za podobné prípady vraždy nielen vojakov, ale aj ich veliteľov. Do väzenia išiel bývalý predseda vlády NDR Egon Krenz, ktorý niesol politickú zodpovednosť za rozkaz strieľať na utekajúcich ľudí.
V Česku tieto prípady systematicky vyhľadáva a vyšetruje Úrad pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu. Tento úrad našiel aj prípad Josefa Mlčoušeka a streľby pod Devínom. Ani v Česku však neodsúdili špičkových predstaviteľov vtedajších represívnych zložiek ani komunistickej strany.
Slovenský Ústav pamäti národa má dokumentovať zločiny totalitných režimov od roku 1939 do roku 1989. Lehký má v pláne zrekonštruovať aj prípady streľby na hraniciach, ktoré považuje za súčasť represívneho systému. „Celý režim stál na represívnych zložkách, preto si myslím, že ich treba posudzovať ako organizovaný zločin - organizovaný Komunistickou stranou Československa," povedal. Zodpovednosť by mali niesť nielen tí, čo strieľali, ale aj tí, ktorí „písali zákony a vydávali rozkazy".
Súd v Brne oslobodil muža, čo strieľal na hraniciach
BRNO - Josefa Mlčouška, ktorý bol obvinený, že v roku 1967 ako vojak na hraniciach zastrelil Nemca Richarda Schlenza, včera súd oslobodil. Balistická expertíza nedala odpoveď na otázku, kto bol vrahom Schlenza. Okrem Mlčouška totiž na neho strieľal aj jeho nadriadený Jozef Hudák. Nenašla sa smrtiaca guľka, nevie sa, ako kto pri osudnom výstrele stál. Balistik Vladimír Boček nevylúčil, že Nemca zabila niektorá z odrazených guliek.
Žalobca Adámek spochybnil Bočkove profesionálne kvality, lebo nie je súdny znalec s dlhoročnou praxou a „jeho odborné vyjadrenie sa mi javí ako neúplné". Krajský súd však zamietol vypracovanie znaleckého posudku, hoci podľa Adámka práve to spôsobilo zvrat v prípade.
Mlčoušek tvrdí, že nikoho nezabil a strieľal len na zastrašenie utekajúcich Nemcov, aby sa vrátili. Za zásah vtedy dostal od armády „opušťák" a hodinky. Jeho obhajca upozorňoval na to, že keby Mlčoušek nepoužil zbraň proti utekajúcim, sám by sa vtedy vystavil nebezpečenstvu trestného stíhania. Žalobca naopak upozorňuje, že pohraničníci síce museli robiť všetko pre zadržanie utečencov, ale nikto z vojakov nemal pokyn ich zabíjať.
Schlenzova smrť spôsobila v 60. rokoch ochladenie československo-rakúskych vzťahov. Predstavitelia Československa vtedy tvrdili, že pohraničníci vykonávali svoju prácu, Rakúšania kritizovali nepovolený vstup cudzej armády na svoje územie.
V rokoch 1948 až 1989 bolo na hraniciach s Nemeckom a Rakúskom zastrelených pri úteku 174 ľudí. Pre tieto prípady dosiaľ stálo pred súdom 18 bývalých pohraničníkov, 16 bolo oslobodených spod obžaloby, dvaja dostali podmienečný trest. Ďalších sedem bývalých pohraničníkov teraz čaká na súd. (čtk)
Niektoré prípady zabitia na úteku
Prípad Schmidt
V roku 1977 sa pri Broumove pokúsil občan NDR Gerhard Schmidt dostať do západného Nemecka. S manželkou a tromi deťmi vo veku 5, 7 a 11 rokov prekonali hraničnú zátarasu a lesom kráčali k hranici. Ešte asi 1000 metrov pred hranicou ich dobehol pohraničník. Schmidta, ktorý nebol ozbrojený, pred očami rodiny zastrelil. Vtedajší vojenský prokurátor usúdil, že vojak použil zbraň podľa predpisov.
Český Úrad pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu v roku 2001 dospel k záveru, že došlo k zločinu a oznámenie o trestnom čine poslal v roku 2001 slovenskej generálnej prokuratúre, pretože vojak je dnes občanom Slovenska.
Slovenská generálna prokuratúra sa stotožnila s výrokom vojenského prokurátora z roku 1977 - teda že vojak konal podľa vtedy platných predpisov. Okrem toho prípad označila za premlčaný.
Prípad Faktor
V roku 1984 sa František Faktor (33) pokúsil prejsť hranicu do Rakúska v Petržalke. Dvaja vojaci ho začali prenasledovať a prekročili hranicu do Rakúska. Faktora dobehli až 400 metrov za hranicou a ťažko ho zranili strelou zo samopalu. Potom sa vrátili.
Vojaci o incidente informovali nadriadených. Náčelníkom Hlavnej správy pohraničnej stráže bol vtedy generál Antonín Nemec. Ten udalosť zamlčal rakúskym orgánom. Faktor na následky zranenia zomrel. Podľa pitvy však žil ešte 6 až 24 hodín a keby mu bola poskytnutá pomoc, bol by prežil. Jeho telo našli až po šiestich dňoch.
Český ÚDV dospel k záveru, že generál Nemec je zodpovedný za Faktorovu smrť a prípad postúpil na Slovensko, pretože Nemec je dnes slovenský občan. Slovenská Vojenská prokuratúra však v roku 1998 konštatovala, že prípad je premlčaný. (mar)
Ako dopadli súdy v Česku
Počas komunizmu zahynulo pri pokuse utiecť vyše 260 ľudí, viac než 170 z nich zastrelila pohraničná stráž. Viaceré prípady sa dostali pred súd:
Február 1997 - Súd v Tábore oslobodil dvoch pohraničníkov, ktorí mali v roku 1953 postreliť vojaka z povolania Aloisa Jeřábka na rakúskom území a odvliecť ho späť. Súd stíhanie zastavil po amnestii z roku 1960.
15. apríl 1998 - Súd v Tábore odsúdil Václava Smejkala na 18 mesiacov nepodmienečne.V novembri 1968 pri prenasledovaní Milana Čepka prenikol na územie Nemecka a tam ho smrteľne postrelil.
27. apríl 2000 - Súd v Tábore odsúdil na 20 mesiacov podmienečne Miloša Roudnického, ktorý v roku 1960 zastrelil dvoch mladíkov.
1. október 2001 - Pražský súd oslobodil Pavla Čadu pre nedostatok dôkazov. Predtým dostal tri roky za to, že v roku 1986 strieľal po nemeckom turistovi, ktorý na ťažké zranenia zomrel.
20. november 2001 - Plzenský súd oslobodil Jiřího Čepla a Milana Kubca, ktorí zastrelili v roku 1977 pri poplachu 20-ročného Slováka.
5. jún 2002 - Plzenský súd oslobodil Vítězslava Hörla, ktorý údajne v roku 1950 strieľal na hraniciach na otca so synom. Muž bol ťažko zranený a štrnásťročný syn zomrel. Súd nemal dostatok dôkazov o tom, že na utečencov strieľal práve Hörl, pohraničné hliadky totiž vypálili spolu 168 rán.
12. november 2002 - Pražský súd prerušil pre zlý zdravotný stav stíhanie Oldřicha Kvapila (84). Tento bývalý generál mal v roku 1951 zastreliť v blízkosti československej hranice Rakúšana Štefana Kollmanna. (čtk)
