nstvo aj politici zajedno. Islam je pre všetkých nielen náboženstvom, ale i zákonom riadiacim svetský život, politiku a súkromie.
„Smrť Amerike" skandovali mladíci na jednej z hlavných teheránskych ulíc. Islamskú revolúciu oslavovali státisíce ľudí. Mnohí si potom večer naladili nelegálny satelit, aby videli perzské vysielanie iránskych emigrantov žijúcich v USA.
Prezident Muhammad Chatámí nemohol nespomenúť politickú krízu, ktorá krajinu sužuje osem dní pred parlamentnými voľbami. „Nachádzame sa na rázcestí," povedal. Podľa neho sa Irán môže vydať západným smerom alebo podporiť extrémistov, či ísť ďalej cestou islamskej revolúcie a postupných reforiem. Zúčastnení dali najavo, že tretí variant je im rovnako ako prezidentovi najbližší.
Podobnými slovami si získal Chatámí voličov v prezidentských voľbách v roku 2000. Z reforiem spravil len zlomok a stratil dôveru predovšetkým mládeže, ktorá tvorí viac než 50 percent voličov.
Súčasná kríza potvrdila, že Chatámí nie je revolucionár. Keď radikálna Rada dozorcov islamskej revolúcie vylúčila z volieb štyritisíc kandidátov, ktorí „neprešli prísnymi islamskými kritériami", reformátori s prezidentom tvrdo protestovali. Pred dvoma dňami rada dozorcov znížila počet vylúčených kandidátov na 2,5 tisíca. Medzi „nedôstojnými moslimami" zostal i brat prezidenta Chatámího.
Napriek tomu sa prezident nepridal k reformátorom, ktorí sa rozhodli voľby bojkotovať. Chatámí a jeho priaznivci sa na hlasovaní zúčastnia, aby konzervatívci nezískali parlamentný monopol, ale jeho brat zostane 20. februára doma.
Presne pred štvrťstoročím sa Irán rozlúčil s monarchiou a k moci sa dostali moslimskí duchovní. Šach utiekol do zahraničia, ženy sa obliekli do čádorov, z obchodov zmizol západný tovar a z exilu sa vrátil ajatolláh Chomejní. Obrovské zásoby ropy mali zaistiť nezávislosť na zahraničnom kapitále. Experiment s „islamskou republikou" však rýchlo sklamal predovšetkým iránsku inteligenciu. Kto mohol, odišiel na „morálne skazený" Západ, aby nemusel dcére odoprieť vzdelanie.
Irán je 25 rokov po revolúcii plný paradoxov: červené namaľované pery a zároveň bujná štica čiastočne skrytá pod šatkou. Lahodný nápoj „irankola," hranolčeky, žemľa s kusom hovädzieho, ale zákaz používať označenie hamburger. Moderná metropola Teherán s mrakodrapmi a autá podobné výrobkom socialistického automobilového priemyslu v 70. rokoch. Problémy s cestovaním, ponižujúce postavenie žien, všadeprítomná tajná polícia, radikálmi ovládané súdnictvo, satelitné antény skryté pod matracom. Šance na postupné zmeny bez násilia a krvipreliatia sa každým rokom zmenšujú.
