Konštatujem to s trochou smutnej irónie, lebo do tohto lexikónu sa dostali iba ženy, ktoré už zomreli - uverejnené sú tu v abecednom poriadku portréty všetkých, ktoré vynikli v nejakom odbore, a to od najstarších čias do konca roku 2000.
Toto dielo vzniklo pod vedením Augustína Maťovčíka a participovalo na ňom jedenásť autorov-špecialistov, ktorí majú za sebou už celý rad encyklopédií.
Lexikón žien je unikátny čin. Nájdeme tu vyše 800 osobností a človek si až pri čítaní hesiel uvedomí, aké úspechy dosiahli ženy aj v najnepriaznivejších historických podmienkach, keď všade dominovali muži. Redakcia si toho bola tiež vedomá, lebo na začiatku vzdala hold týmto osobnostiam niekoľkými riadkami, uverejnenými na osobitnej strane.
Heslá sú koncipované podľa zaužívaných lexikografických zásad a dodržiava sa aj štruktúra bibliografických slovníkov. Keďže dnes sa ani v slovníkových dielach - na rozdiel od nedávnej minulosti - neuplatňuje politická selekcia, sú tu aj rozličné funkcionárky bývalého režimu, no bez akéhokoľvek kritického hodnotenia. Pri totálnej vecnosti lexikónu však stačí prídavné meno komunistický, tak ako predtým stačila negatívna klasifikácia buržoázny. Lexikón obsahuje okrem osobností všeobecne známych (týka sa to najmä literatúry, divadla a výtvarného umenia) i menej známe (oblasť exaktných vied, medicína) alebo celkom neznáme, napríklad meno spisovateľky Heleny Malovcovej (1933-1992) sa nevyskytuje ani v najnovšom Slovníku slovenských spisovateľov 20. storočia.
Na chválu autorov jednotlivých hesiel treba povedať, že texty nepreberali mechanicky z predošlých slovníkov, najmä nie zo Slovenského biografického slovníka a z Reprezentačného biografického lexikónu Slovenska z roku 1999, ktoré takisto zahŕňajú výlučne mŕtve osobnosti. Prísne dodržiavanie princípu ženskosti vidím i v tom, že v mnohých heslách sú odkazy na najbližšie príbuzné, matky, sestry, sesternice, tety, netere a vnučky (pokiaľ sa, pravda, vyskytujú tiež ako heslá), no o mužských členoch rodiny, vrátane významných manželov, niet ani zmienky. Niekde to naozaj citeľne chýba, povedzme pri Karole Skuteckej-Karvašovej, ktorá bola matkou Petra Karvaša.
Takýchto prípadov je veľa. Pochopiteľne, heslá sú kategorizované podľa významu osobnosti, ktorý určuje dĺžku príslušného textu, no miestami predsa len nachádzam veľké disproporcie, najmä pri divadle a výtvarnom umení (pridlhý výpočet odohraných úloh, resp. súpis diela). Škoda, že napriek bohatej databáze biografického ústavu sa nepodarilo doplniť všetky heslá fotografiami, najmä z novších období, čo má, žiaľ, na svedomí i neochota zo strany príbuzných.
Lexikón slovenských žien môže byť oprávnene pýchou našej encyklopedistiky a iste sa potešia aj slovenské feministky.
