. Toto je dosiahnuteľné asi pri výške 1,15 percenta spoločného HDP, a to aj po pristúpení dvanástich nových členských štátov. Najdôležitejšie však je, aby členské štáty spoločne rozhodli v roku 2013 o podobe EÚ a o tom, aké majú byť jej politické priority.
Desať nových krajín pristúpi 1. mája do únie, ktorá je konfrontovaná s novými výzvami a narastajúcimi očakávaniami. Členské štáty sa zaviazali pretvoriť úniu na najlepšie fungujúcu ekonomiku sveta. Naším cieľom je do konca tohto desaťročia dobehnúť USA a Japonsko v oblasti výskumu a vedeckých technológií, významne znížiť nezamestnanosť, podstatne zlepšiť podmienky na odborný rast a ochrániť životné prostredie a prírodné zdroje.
Vlády sú zajedno v snahe garantovať slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť každému obyvateľovi únie. Očakáva sa, že únia vybuduje vysokorýchlostné železnice, čím sa zníži narastajúce prehustenie území. Občania od únie očakávajú záruku ochrany spotrebiteľov a bezpečnosti cestujúcich na leteckých linkách a tiež, že bude riadiť imigračné pohyby a že zabezpečí aj lepšiu ochranu spoločných vonkajších hraníc.
Členské štáty prijali rozhodnutia vo všetkých týchto otázkach, ktoré nedokáže žiadna európska krajina vyriešiť len vlastnými silami. Nemali by sme zabúdať, že členstvo v únii poskytuje reálnu pridanú hodnotu pre každého. V oblastiach, v ktorých sa členské štáty rozhodli postupovať spoločne, financovanie výdavkov na úrovni únie ako celku je veľakrát efektívnejšie ako na národnej úrovni.
Obavy z plytvania sú neodôvodnené a veľmi prehnané. Výdavky únie dnes nemôžu prevýšiť 1,24 percenta spoločného HDP členských štátov, čo predstavuje len malú časť verejných výdavkov. Nebudeme míňať v priemere viac ako 1,15 percenta HDP. Veľká časť je už pevne stanovená, výdavky v poľnohospodárstve fixovali vlády členských štátov až do roku 2013.
Novopristupujúce krajiny strednej a východnej Európy budú určité obdobie tzv. čistými príjemcami. Potrebujeme stimulovať rast v prospech únie ako celku. Politika solidárnosti, t. j. podpora národov v menej rozvinutých regiónoch, zlepšenie ich životných podmienok a nové pracovné príležitosti, sa už aj v minulosti zlepšila a musí fungovať v únii ekonomicky rôznorodejšej než kedykoľvek predtým.
To si vyžaduje dostatok financií, ktoré sa budú musieť spravodlivo deliť medzi existujúcich a nových členov. Mnohé regióny v súčasných členských štátoch budú naďalej potrebovať podporu, a súčasne budú prúdiť veľké finančné toky aj do chudobnejších regiónov nových členov.
Pri rešpektovaní našich záväzkov voči poľnohospodárom a chudobnejším regiónom je dôležité, aby budúci rozpočet poskytol únii nástroje na vyriešenie nových budúcich výziev. Aj keď výdavky v týchto tradičných oblastiach politiky budú naďalej ukrajovať podstatnú časť rozpočtu, musíme venovať omnoho viac pozornosti novým potrebám a prioritám.
Európska ekonomika je v útlme, a preto - viac ako kedykoľvek predtým - treba realizovať projekty s cezhraničným dosahom. Reálna európska pridaná hodnota sa dá dosiahnuť tak, že spojíme snahy v oblasti výskumu, podporíme mobilitu študentov a vytvoríme transeurópske siete spájajúce centrá rastu, čím umožníme každému, aby mohol plne využívať výhody vnútorného trhu - čoskoro domova 450 miliónov občanov.
Toto sú významné kroky, ako zabezpečiť udržateľný rast v podmienkach novej únie.
Prísľuby slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, potravinovej bezpečnosti, vysokého štandardu verejného zdravia a čistého životného prostredia však nemožno splniť bez spoločných zdrojov. Európa už zďaleka nie je iba jednotným trhom, ale aj priestorom, v ktorom sa rozvíjajú občianske slobody a práva a povinnosti jednotlivca. Únia by mala pôsobiť komplementárne k úsiliu členských štátov a zabezpečiť, aby výhody Európy bez hraníc boli rovnomerné a každému dostupné.
Európa sa musí stať aj silnejším hráčom na medzinárodnej scéne, či už v oblasti rozvojovej pomoci, obchodnej politiky, zahraničnej a bezpečnostnej politiky alebo vonkajších aspektov iných politík - rastie očakávanie, že politická váha Európy pôjde ruka v ruke s jej ekonomickým významom. Iba spoločnými nástrojmi a zdrojmi budeme môcť správne reagovať na budúce krízy v Európe a vo svete.
Schopnosť únie splniť sľuby členských štátov dnes v mnohých nových prioritných oblastiach ochromuje nedostatok politickej vôle konať a nedostatok zdrojov.
Nemôžeme pripustiť, aby sa priepasť medzi ambicióznymi záväzkami a neschopnosťou ich splniť ešte viac prehĺbila.
Autor: ROMANO PRODI(Autor je predsedom Európskej komisie)
