Geoffrey Rush ako markíz de . FOTO – PREMIERE

Životný príbeh markíza de Sade inšpiroval už mnohých filmárov a na striebornom plátne sa ocitol veľakrát. Od príbehov s filozofickým podtextom, cez frašky až po lacné erotické seriály bez akýchkoľvek umeleckých ambícií. Jeden z posledných, ktorí sa chopili života kontroverzného spisovateľa, je americký režisér Philip Kaufman, ktorý v roku 1988 adaptoval Kunderovu Neznesiteľnú ľahkosť bytia.

Markíz de Sade trávi čas v Charentone – azyle pre choromyseľných. Posadnutosť sexom a lascívnym humorom ventiluje vo svojich poviedkach, ktoré pomocou práčky Madeleine dostáva k vydavateľovi. Odvážne spisy sú publikované anonymne, avšak vzhľadom na ich úspešnosť a vysokú popularitu medzi pospolitým ľudom každý tuší, kto je ich autorom. Problém nastáva, keď sa jeden z posledných výtlačkov dostáva do rúk samotného Napoleona. Ten do Charentonu posiela „odborníka“ na duševné choroby a úchylky doktora Royer-Collarda – muža známeho neortodoxnými metódami a krutosťou, aby nepohodlného markíza vyliečil.

Film neponúka veľké množstvo štylizovaných historických obrazov a jeho dráma je pre Hollywood atypicky komorná. Odohráva sa väčšinou medzi múrmi Charentonu, no napriek tomu nestráca napätie a záujem diváka. Je v nej dostatok zápletiek a rozohraných vzťahov, takže si vystačí v prevahe konverzačných prestreliek nad akčnými scénami vypočítanými na efekt. V prvej polovici pripomína skôr zručne rozohratú divadelnú hru než súčasný americký film. Až ku koncu, keď sled udalostí neodvratne smeruje k tragickému koncu, si tvorcovia neodpustili scény, ktoré sú na hony vzdialené od ľahkosti expozície príbehu.

Perom markíza de Sade je veľmi sľubne rozohratou drámou, ktorá stojí predovšetkým na hereckých výkonoch. Vedľa seba si tu zahralo hneď niekoľko hollywoodskych hviezd: Kate Winslet, Joaquin Phoenix či Michael Caine. A hlavnej úlohy markíza de Sade sa zhostil Geoffrey Rush, ktorý dokázal svoje herecké kvality už vo filme Shine. Tentoraz si opäť nenechal ujsť príležitosť predviesť doslova herecký koncert. Jeho interpretácia jedného z najväčších egoistov svojej doby so zmyslom pre humor a iróniu patrí bezpochyby k najväčším pozitívam tohto filmu.

Philip Kaufman po sedemročnej režijnej prestávke natočil produkt síce hollywoodsky, no určený pre náročnejších spotrebiteľov. Sklamaní budú predovšetkým diváci očakávajúci vzhľadom na povesť de Sadovho diela explicitné sexuálne scény. V príbehu je totiž viac krvi ako sexu.