„Bol to skutočný hrdina studenej vojny," povedal po jeho smrti George Tenet, šéf CIA. „Snažil sa zabrániť, aby sa zo studenej vojny stala vojna horúca." Podobný názor má Zbigniew Brzeziński, bývalý poradca prezidenta Johna Cartera: „Bol prvým poľským dôstojníkom v NATO."
Kukliński v 60. rokoch minulého storočia pracoval na Generálnom štábe, kde sa zúčastnil aj na prípravách invázie do Československa. Plnil úlohou styčného dôstojníka medzi Varšavskou zmluvou a poľskou armádou.
S americkou rozviedkou začal spolupracovať z vlasteneckých dôvodov začiatkom sedemdesiatych rokov. Do roku 1981 Kukliński odovzdal Američanom viac ako 35-tisíc strán prísne tajných dokumentov. Išlo o strategické plány Sovietskeho zväzu o jadrových zbraniach, údaje o novom tanku T-72 a rozmiestnenie sovietskych základní v Poľsku a NDR. V Pentagone vzniklo špeciálne oddelenie pre analýzu informácií od Kuklińského. Aby Američania neprezradili svoj skvelý zdroj, v interných správach sa občas objavovali údaje, že je to výsledok práce niekoľkých agentov.
Vďaka Kuklińskému mali Američania veľmi dobrý prehľad o prípravách Sovietskeho zväzu na inváziu do Poľska v rokoch 1980 - 1981. V tom istom čase Kukliński spolupracoval aj na prípravách výnimočného stavu v Poľsku, ktorý bol zavedený 13. decembra 1981. Považovali ho za kvalitného dôstojníka, ktorý patril ku garnitúre generála Wojciecha Jaruzelského. Z Poľska utiekol 7. novembra 1981, priamo z recepcie na sovietskom veľvyslanectve.
Varšava útek Kuklinského utajovala tri roky. V roku 1984 bol v neprítomnosti odsúdený za vlastizradu na trest smrti. V roku 1990 mu trest zmiernili na 25 rokov väzenia. Rehabilitovali ho až v roku 1995. Tvrdil, že informoval Američanov len o Varšavskej zmluve a o Sovietskom zväze, a že nikdy nič neprezradil o Poľsku. Vlasť po úteku navštívil len v roku 1998.
Podľa prieskumu z roku 2002 sa Poliaci v názore na Kuklińského rozdelili na tri takmer rovnaké skupiny - považujú ho za zradcu, hrdinu a ďalšia skupina nemá žiaden názor. „Bol tragická figúra. Na jednej strane poľský vojak, na druhej americký vyzvedač," povedal bývalý poľský prezident Lech Walesa. „Robil veľkú vec a riskoval svoju hlavu."
Kuklińského popol by mal byť po kremácii na jeho želanie prevezený do rodnej vlasti.
Autor: TOMASZ GRABIŃSKI, Vroclav pre SME
