Brusel 17. februára (TASR) Európska komisia predloží v stredu tretiu správu o ekonomickej súdržnosti v EÚ, v ktorej navrhne reformu regionálnej politiky únie na roky 2007-13.

Celková predpokladaná suma 336 miliárd eur by sa mala v tomto období rozdeliť medzi nové a staré členské krajiny približne rovnakým dielom. V roku 2013 bude tento pomer 52 ku 48 percentám v prospech nových krajín, hrubým výpočtom však možno dospieť k záveru, že za celé obdobie dostanú viac súčasné krajiny.

Stredajší dokument bude obsahovať politické návrhy ďalšieho smerovania regionálnej politiky EÚ po rozšírení, ktoré prehĺbi rozdiely v rozvoji regiónov, zvýši počet zaostávajúcich oblastí a zníži celkový hrubý domáci produkt únie asi o 12,4 percenta.

Správa nadviaže na minulotýždňový návrh tzv. finančnej perspektívy, ktorý predpokladá zvýšenie výdavkov na regionálnu podporu o 30 percent oproti roku 2006. Každý rok v období 2007-13 pôjde na regióny okolo 48 miliárd eur, dnes je to niečo cez 30 miliárd.

Komisia však navrhne presmerovanie časti regionálnych fondov na podporu konkurencieschopnosti, hospodárskeho rastu, zamestnanosti, inovácie či vzdelávania. "Menej ciest a betónu, viac vzdelávania, konkurencieschopnosti, novej ekonomiky," naznačil minulý týždeň komisár pre regionálnu politiku Michel Barnier obsah návrhu.

Piliermi regionálnej politiky sú dnes štrukturálne fondy a kohézny fond. V rámci štrukturálnych fondov dostávajú podporu regióny, v ktorých HDP na obyvateľa nedosahuje 75 percent priemeru únie (tzv. cieľ 1), a tiež oblasti postihnuté poklesom priemyselnej výroby, nezamestnanosťou a ďalšími štrukturálnymi problémami (ciele 2 a 3). Z kohézneho fondu čerpajú peniaze krajiny, ktorých celkový HDP nedosahuje 90 percent priemeru únie.

Aj po reforme regionálnej politiky ostane zachovaný kohézny fond a tiež cieľ 1 v rámci štrukturálnych fondov. Malo by na ne ísť z celkového balíka asi 78 percent peňazí, teda 262 miliárd eur. Z toho však asi 22 miliárd pôjde peniaze aj na nový "cieľ 1 bis" pre regióny súčasných krajín EÚ, ktoré by vstupom chudobnejších nováčikov kvôli "štatistickému efektu" stratili nárok na podporu, pretože po poklese celkového HDP únie prekonajú hranicu 75 percent, hoci zo dňa na deň nezbohatnú. Takýchto regiónov je v únii okolo 18-20.

Zo sumy 262 miliárd by však každopádne mali nové členské krajiny získať asi dve tretiny, súčasné štáty únie asi jednu tretinu, potvrdil novinárom vysokopostavený zdroj z EK. Na tieto peniaze budú mať nárok všetky regióny Slovenska okrem Bratislavy, ktorá už dnes dosahuje HDP na obyvateľa na úrovni únie.

Bratislava a ďalšie regióny, ktoré nesplnia podmienky pre cieľ 1, sa budú môcť uchádzať o podporu v rámci nového cieľa na podporu regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti, ktorý nahradí súčasné ciele 2 a 3. To bude prípad drvivej väčšiny regiónov v súčasných krajinách EÚ, z nových štátov len Prahy a Bratislavy, v prípade rozdelenia Slovinska na viac regiónov aj Ľubľany. Peniaze asi 60 miliárd eur (18 percent z celkového balíka) budú určené na projekty zamerané na inováciu, špičkové technológie, podporu konkurencieschopnosti teda ciele lisabonskej agendy, v rámci ktorej sa chce únia stať do roku 2010 najvýkonnejšou svetovou ekonomikou. Rozdeľovať sa budú podľa viacerých kritérií (príjem na obyvateľa, miera zamestnanosti, demografická situácia).

Zvyšné štyri percentá (asi 13,5 miliardy) chce komisia vyčleniť na podporu regionálnej a cezhraničnej spolupráce a rozvoj miest. Osobitnú pomoc pripravuje pre oblasti s trvalým znevýhodnením (okrajové, vysokohorské regióny).

Stredajší dokument predstaví komisia v Európskom parlamente a členským štátom, po diskusii predloží konkrétne legislatívne návrhy v júni. Na konci roku 2005 by chcela dohodu, aby sa v roku 2006 mohlo rokovať o konkrétnych programoch a od začiatku roku 2007 by bola možná realizácia projektov. Nová regionálna politika EÚ (2007-13) 1. priorita - konvergencia (78 percent prostriedkov, resp. 262 miliárd eur) -štrukturálne fondy - cieľ 1 (regióny s HDP na obyvateľa pod 75 percent úrovne EÚ), nárok budú mať všetky regióny Slovenska okrem Bratislavy -štrukturálne fondy nový cieľ 1 bis (regióny, ktoré "zbohatnú" štatistickým efektom rozšírenia), nárok budú mať viaceré zaostávajúce regióny východného Nemecka, Británie, Talianska, Španielska, Grécka -kohézny fond určený štátom, ktorých HDP nepresahuje 90 percent priemeru únie, nárok bude mať SR a všetky nové krajiny, ako aj Grécko a Portugalsko 2. priorita regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť (18 percent prostriedkov, asi 60 miliárd eur) -štrukturálne fondy nový cieľ 2 projekty zamerané na lisabonskú agendu (inovácia, špičkové technológie, životné prostredie), nárok bude mať regióny, ktoré nepatria pod cieľ 1 alebo 1 bis, najmä oblasti v súčasných krajinách EÚ, z nových Bratislava a Praha 3. priorita regionálna a cezhraničná spolupráca (štyri percentá celkovej sumy, asi 13,5 miliardy eur) -programy INTERREG, URBAN+ (rozvoj miest)

(spravodajca TASR Robert Sermek) juh