Šíiti odmietali americký scenár od začiatku, teraz sú proti konceptu regionálnych volieb už aj irackí sunniti a Kurdi. Z volieb mali vzísť ľudia, ktorí vyberú dočasnú irackú vládu. „Americký plán je mŕtvy," hovorí Ghaza Yawar, sunnitský zástupca v Irackej vládnej rade.
Regionálne voľby sú podľa neho zbytočné, pretože do konca roka budú voľby parlamentné.
Iračania predpokladajú, že voľby budú ešte tento rok. Očakáva sa, že podobné stanovisko vydá do konca týždňa aj tím OSN, ktorý v minulých dňoch skúmal situáciu. Zrejme odporučí voľby na konci roka, nie do júna, ako chcú šíiti.
Američania, ktorí čakajú na stanovisko OSN, zrejme ustúpia: hovoria, že je jedno, či budú voľby 31. januára 2005, alebo v decembri 2004.
Problém však vidia v legitimite dočasnej vlády, ktorá by mala vzniknúť z Irackej vládnej rady. „Rada bola vhodná v prechodnom období, ale je to vhodný orgán na totálne prevzatie moci?" pýta sa vo Washington Poste nemenovaný americký vládny zdroj.
Nielen on naznačuje, že za úsilím vyhnúť sa regionálnym voľbám a zachovať pri moci nikým nevolených, Američanmi vybraných členov vládnej rady, sú výhradne sebecké záujmy. Ďalšie zotrvanie členov rady pri moci je podľa politológov nebezpečné. Prehĺbi vraj rozpory medzi etnickými skupinami, umožní koncentráciu politickej moci a nedá sa ani vylúčiť pokrivenie volebných pravidiel tak, aby vyhovovali súčasným mocným.
Keďže americký plán regionálnych volieb nepodporujú už ani tí, ktorí s ním v novembri minulého roka súhlasili, Washington sa zrejme sústredí na presadzovanie svojej vízie demokracie ústavou. Civilný správca Iraku Paul Bremer už naznačil, že nepodpíše návrh ústavy, ktorý by obsahoval prvky šarie. Návrh ústavy sa však na ňu odvoláva a označuje ju za prameň práva. To vzbudzuje obavy nielen irackých žien, ale aj tých, ktorí už dlhšie hovoria, že z Iraku sa ľahko môže stať islamistický štát.
Spolu s teóriami o občianskej vojne je to jedna z najchmúrnejších vízií vývoja v Iraku. O pár mesiacov sa k tomu ešte pridá presunutie zodpovednosti za bezpečnosť v krajine na Iračanov. To, ako sa s ňou vyrovnajú nevyzbrojení, dezorientovaní irackí policajti, do veľkej miery ovplyvní, či sa chmúrne teórie nezačnú meniť na realitu.
