Podľa pôvodných plánov malo ministerstvo školstva pripraviť a predložiť zákon o vysokých školách tak, aby sa začal uplatňovať už v tomto školskom roku. O jeho súčasnej verzii, ktorá mala byť predložená do vlády minulý týždeň, sa však stále vedie búrlivá diskusia. S generálnym riaditeľom sekcie vysokých škôl ministerstva PETROM MEDERLYM sme sa rozprávali o tom, čo by malo byť hlavným prínosom zákona a prečo s ním akademická obec nesúhlasí.

Proti predloženému zneniu zákona sa objavili silné protesty z akademickej obce, ktorá tvrdí, že pripomienky reprezentantov vysokých škôl neboli akceptované. Je to pravda?

„V predloženom znení návrhu zákona sú akceptované všetky zásadné pripomienky, na ktorých sa zhodla Rada vysokých škôl, Študentská rada vysokých škôl a Slovenská rektorská konferencia. Bolo akceptovaných viac ako 80 percent všetkých zásadných pripomienok, okrem tých, u ktorých zo strany reprezentantov akademickej obce neprišlo k zhode. Najcitlivejším bodom je nahradenie právnej subjektivity fakúlt systémom garantovaných kompetencií. Rada vysokých škôl trvá na zachovaní právnej subjektivity fakúlt, Slovenská rektorská konferencia presadzuje opak. Zachovanie právnej subjektivity fakúlt nepodporila ani Študentská rada vysokých škôl.“

Prečo zákon zrušil právnu subjektivitu fakúlt?

„Lebo súčasný stav má negatívny vplyv na vnútornú integritu univerzity. Doplácajú na to v prvom rade študenti a z postoja ŠRVŠ je zrejmé, že si to uvedomujú. Diplomy napríklad vydáva a teda garantuje univerzita, ale fakticky nemá právomoc ovplyvňovať úroveň štúdia - tá je v rukách fakúlt. Je treba vyváženejšie rozdeliť kompetencie a zodpovednosť medzi univerzitou a jej fakultami. Na druhej strane, poslaním fakulty je zabezpečovať vzdelávanie a výskum vo zverenej oblasti, na čo musí mať dostatok právomocí. Ale ak by každá fakulta mala byť samostatný subjekt, načo sú potom univerzity? Problém má aj ekonomickú stránku - je bežné, že fakulty si v rámci svojej samostatnosti vytvárajú škálu vlastných odborných aj servistných pracovísk, hoci u niektorých by bolo efektívnejšie mať jedno pracovisko pre celú vysokú školu. V roku 1990 mala právna subjektivita fakúlt zmysel - bolo treba čo najrýchlejšie vnútorne reformovať vysoké školy. Ale postupne sa ukázalo, že to nemôže byť konečný stav a nikde vo svete tomu tak nie je.“

Ide teda aj o peniaze?

„Ide o peniaze, ale aj o študentov. Študent nemusí byť celé štúdium viazaný len na jednu fakultu. Môže študovať matematiku a zároveň sa zaujímať napríklad o filozofiu. A ak má univerzita filozofickú fakultu, musí vytvoriť priestor, aby si mohol zapísať aj nejaké prednášky z filozofie. Zákon chce otvoriť priestor aj vo vnútri univerzít. Aj kreditný systém môže podstatne lepšie fungovať vo vnútorne otvorenej univerzite.“

Študenti na niektorých vysokých školách tvrdia, že systém kreditov je nefunkčný. Ako to rieši nový zákon?

„Vytvára priestor na konkurenčné prostredie. Čo bude konkrétna univerzita robiť, to závisí od nej. Ak bude robiť hlúpu politiku, bude sa na ňu hlásiť menej študentov. Aj naše vysoké školy pomaly začnú o študentov súťažiť.“

Aké právomoci by podľa nového zákona mali zostať fakultám?

„Fakulty sú samosprávne súčasti vysokých škôl, v ich právomoci je ich vnútorná organizácia a spôsob práce. V niektorých otázkach, napríklad pri prijímaní študentov a uskutočňovaní študijných programov, konajú priamo v mene vysokej školy - proti tomu neprotestujú ani rektori.“

Ktoré požiadavky akademickej obce neboli zahrnuté do nového zákona?

„Všetky zásadné požiadavky sme akceptovali. Zahrnuté neboli len niektoré požiadavky jednotlivých orgánov, napríklad požiadavka rektorskej konferencie, aby o právomoci dekanov uzatvárať pracovnoprávne vzťahy rozhodoval rektor. Podobne je to s uzatváraním zmlúv v rámci podnikateľskej činnosti. Nový zákon hovorí - dohodnite sa na univerzite, ako to budete robiť a dajte si to do štatútu.“

Novým prvkom je aj obsadzovanuie postov docentov a profesorov na určitý čas. Myslíte, že to pomôže zlepšiť kvalitu vysokých škôl?

„Potrebujeme posilniť postavenie profesorov a docentov a tomu pomôže konkurenčné prostredie. Vytvorí sa priestor, aby sa na tieto miesta posunuli aj mladí, talentovaní ľudia. Zákon dáva vysokým školám viac autonómie aj vo finančnej a mzdovej politike - škola má možnosť vytvoriť si štruktúru profesorských a docentských miest, a potom ich aj lepšie platiť. Schopné školy sa teda budú rozvíjať a neschopné môžu aj zaniknúť.“

MONA GÁLIKOVÁ