pracovné možnosti v zahraničí - napríklad príchodom zahraničných investorov a s ním spojeným pracovným nasadením cudzincov (expatriots) u nás. A preto sú i mnohé slovenské firmy a ich zamestnanci stále častejšie konfrontovaní s pojmom „interkultúrnosť“, „vzťahy medzi kultúrami“ a pod. Čo to vlastne je a ako sa s tým vyrovnávať?
Zjednodušene možno povedať, že čím je firma väčšia, tým je aj jej osadenstvo internacionálnejšie a oblasť jej pôsobenia globálnejšia. Tým sa odbúravajú i mnohé takmer vžité predsudky a spôsoby myslenia. Už dávno predsa neplatí, že najkvalitnejšie výrobky pochádzajú z Nemecka a brak z Taiwanu alebo východnej Európy. Vďaka presunu výroby z krajín prvého sveta (severná Amerika a západná Európa) do krajín, kde je lacnejšia pracovná sila - krajiny tretieho sveta a bývalého východného bloku - došlo k vyrovnaniu kvality výrobkov medzi obidvoma týmito oblasťami produkcie. Malý príklad: Je vari možné, aby kvalita VW bola v Bratislave iná ako vo Wolfsburgu? Samozrejme, že nie, o to sa už postará manažment materskej firmy v spolupráci s dcérskou. A to isté platí i v oblasti ľudských zdrojov. Žiadny riadiaci pracovník si nemôže dovoliť a priori tvrdiť, že Nemec je spoľahlivý a pracovitý, Slovák nespoľahlivý a lenivý, Turek zaostalý a fundamentalistický.
Riadiace strategicky dôležité pozície sa musia obsadzovať ľuďmi, ktorí dokážu spoznať šance na globálnom svetovom trhu a ktorí sa popri tom nenechajú v jednotlivých prípadoch ovplyvniť ani riadiť už spomínanými predsudkami. Aby človek mohol bezproblémovo pracovať a aj sa spoločensky pohybovať v oblasti inej kultúry, musí spĺňať niektoré predpoklady. Tie sú u takej „interkultúrne“ mysliacej osobnosti nasledujúce:
- zaujíma sa aktívne o iné kultúry a v tejto oblasti má dobré základné znalosti,
- relatívne dobré geografické znalosti aj o menších štátoch,
- dobré znalosti súčasnej svetovej politiky a ekonomiky,
- nemá tendencie znevažovať iné kultúry, ale ani nejakú nekriticky povyšovať,
- vidí aj osobné šance pre svoj ďalší vývoj v rokovaní a vychádzaní s ľuďmi iných kultúr,
- informuje sa o kultúrach iných krajín a využíva cesty do zahraničia na spoznávanie ich zvyklostí,
- nemá žiadne problémy akceptovať, že nadriadený je cudzinec,
- má veľkú citlivosť pre pravidlá správania, ktoré platia v iných kultúrach,
- pri zahraničných cestách je pripravený prispôsobiť sa zvyklostiam hostiteľskej krajiny,
- je pripravený citlivo integrovať do života domovskej krajiny zahraničné návštevy, ktoré sa tam dlhodobo zdržujú.
Každý uchádzač o voľnú pozíciu v zahraničnej firme alebo o pozíciu v zahraničí by si mal na vyššie uvedené požiadavky odpovedať kladne ešte predtým, než sa o takúto pozíciu vôbec začne uchádzať. Ak to tak nie je, môže behom úvodného rozhovoru dôjsť k veľmi trápnym situáciám, pretože personalisti, resp. konzultanti, ktorých firmy poverili výberom kandidátov, často kladú veľmi konkrétne otázky, aby zistili mieru interkultúrnych znalostí a mieru tolerancie u každého jednotlivého uchádzača. S takýmito otázkami však musí počítať i kandidát na voľnú pozíciu v domácej firme, ktorá je spojená s častými služobnými cestami do rôznych destinácií.
V podstate by mal kandidát na jednej strane mať jednoznačne pozitívny vzťah k svojim koreňom, ale zároveň by mal byť schopný bezproblémovo vychádzať s ľuďmi iných kultúr. Žiaľ nacionalizmus, a je jedno, ktorý a kde, napĺňa iba prvú časť tejto premisy.
Ak ste osoba, ktorá najradšej spolupracuje s ľuďmi, ktorí myslia rovnako ako vy, ktorí uznávajú rovnaké hodnotové kritériá ako vy, potom by i pre vás bolo lepšie vôbec sa neuchádzať o prácu vyžadujúcu interkulturálne myslenie. Pri niektorých špeciálnych druhoch zamestnania je však nutné zisťovať i schopnosť tolerancie a myslenia bez predsudkov vo vzťahu k možnostiam kontaktov s inými skupinami v rámci vlastnej kultúry, napr. u sociálnych pracovníkov vzťah k drogovo závislým či homosexuálom. Ale ide napríklad i o vzťah intelektuálov k „normálnym“ pracovníkom a podobne.
Interkultúrne myslenie má totiž s rozumom veľmi málo spoločného. Ide predovšetkým o vnútornú pripravenosť prekonať hranice vlastnej obmedzenosti. Často veľmi naivné predstavy o svete nemajú nič spoločné s tvrdou realitou práce v zahraničí alebo v silne medzinárodnom tíme.
Skutočnosťou je, že za posledných desať rokov svet nesmierne zrástol dohromady a hospodárske ani ľudské vzťahy prakticky nepoznajú hranice. Kto to nepochopil, nemôže pozitívne reagovať ani na osobné šance, ani na nebezpečenstvo hroziace firme na svetovom trhu.
JAN ZVĚŘINA
(Autor pochádza z Prahy, žije vo Viedni a pracuje ako riaditeľ Hill International v Bratislave a Moskve)
