závod zapísaná v obchodnom registri (ďalej OR) a nadobúda charakter odštepného závodu zápisom do OR. Odštepný závod sa zapíše do OR, v ktorom je podľa sídla, prípadne miesta podnikania alebo bydliska, kde je podnikateľ zapísaný. Ak je odštepný závod umiestnený v obvode iného registrového súdu, musí byť zapísaný do OR aj na tomto súde. Je potrebné si tiež uvedomiť, že fyzická osoba, ktorá nie je zapísaná do OR, nemôže zriadiť odštepný závod. Platí to aj pre právnickú osobu, ktorá nie je zapísaná v OR. Zriadenie odštepného závodu sa viaže na zápis podnikateľa v OR, ktorý odštepný závod zriaďuje.

Význam odštepného závodu spočíva hlavne v zákonnom splnomocnení vedúceho odštepného závodu konať v mene podnikateľa vo všetkých ve-ciach týkajúcich sa odštepného závodu. Zákon vyžaduje, aby bol v OR zapísaný vedúci odštepného závodu, ako aj jeho bydlisko a tiež označenie, sídlo a predmet podnikania (činnosti) odštepného závodu.

Problematika organizačných zložiek úzko súvisí s podnikaním zahraničných osôb na území Slovenskej republiky, keďže jednou z možností podnikania zahraničných osôb na území SR je aj umiestnenie organizačnej zložky na území SR. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR v tomto prípade vzniká ku dňu zápisu organizačnej zložky jej podniku do OR na základe návrhu zahraničnej osoby na zápis. Organizačná zložka zahraničnej osoby sa zapisuje na registrovom súde príslušnom podľa umiestnenia organizačnej zložky.

Zápisom organizačnej zložky zahraničnej osoby do OR vzniká oprávnenie zahraničnej osoby na podnikanie a tým vzniká povinnosť registrovať sa u miestne príslušného správcu dane, a to do 30 dní od vzniku oprávnenia. Miestna príslušnosť sa riadi podľa sídla organizačnej zložky.

Jednou z povinností podnikateľov je vedenie účtovníctva. Podnikatelia zapísaní v OR účtujú v sústave podvojného účtovníctva o stave a pohybe obchodného majetku a záväzkov, čistého obchodného imania, o nákladoch, výnosoch a zisku alebo strate podniku. Podnikatelia, ktorí sú zapísaní v OR a na ktorých sa tým pádom vzťahuje povinnosť viesť účtovníctvo, sú:

* obchodné spoločnosti, družstvá a iné právnické osoby, o ktorých to ustanovuje zákon,

* zahraničné osoby podľa § 21 ods. 4 Obchodného zákonníka,

* fyzická osoba zapísaná na vlastnú žiadosť.

Tu je potrebné uviesť rozdiel medzi už spomínaným odštepným závodom a organizačnou zložkou zahraničnej osoby. Odštepný závod predstavuje organizačnú zložku už existujúcej podnikateľskej jednotky, ktorá je zapísaná v OR. V tomto prípade sa povinnosť vedenia účtovníctva vzťahuje na obchodnú spoločnosť, ktorá založila svoj odštepný závod a účtovníctvo zahrňuje aj činnosť odštepného závodu. Zápisom organizačnej zložky zahraničnej osoby do OR vzniká oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR, avšak organizačná zložka nemá právnu subjektivitu. Podľa zákona o účtovníctve sa považuje za samostatnú účtovnú jednotku, ktorá je povinná viesť účtovníctvo.

Podnikatelia sú povinní viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Všetky subjekty, ktoré sú povinné viesť účtovníctvo, označuje zákon ako účtovné jednotky. Právnické osoby vedú účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku, podnikatelia, ktorí sú fyzické osoby, vedú účtovníctvo odo dňa vzniku podnikateľského oprávnenia do dňa jeho zániku. Organizačná jednotka zahraničnej osoby je povinná viesť podvojné účtovníctvo odo dňa zápisu do OR do dňa výmazu. Je však potrebné zdôrazniť, že v súvislosti s podnikaním zahraničných osôb aj pri zahraničnej fyzickej osobe, ktorá podniká na území SR, vzniká oprávnenie až zápisom do OR. Keďže podľa Obchodného zákonníka podnikatelia zapísaní v OR účtujú v sústave podvojného účtovníctva, aj organizačná zložka zahraničnej fyzickej osoby musí účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Účtovnú závierku podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva tvorí súvaha, výkaz ziskov a strát a príloha.

Ďalšou problematikou je zdaňovanie organizačných zložiek.

Organizačné zložky zaraďujeme medzi daňovníkov dane z príjmov právnických osôb alebo daňovníkov dane z príjmov fyzických osôb, a to v závislosti od toho, či ide o organizačnú zložku zahraničnej právnickej, alebo fyzickej osoby.

Daňová povinnosť fyzických osôb, ktoré sa obvykle nezdržiavajú alebo nemajú bydlisko na území SR, sa vzťahuje na príjmy plynúce iba zo zdrojov na území SR. Tie sú vymenované v zákone č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Daňovníci, ktorí sa obvykle zdržiavajú na území SR, majú daňovú povinnosť na príjmy plynúce zo zdrojov na území SR a na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Príjmy plynúce zo zdroja na území SR u daňovníkov, ktorí nemajú na území SR sídlo alebo bydlisko alebo sa tu obvykle nezdržiavajú, sú vymenované v zákone č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov. Ide najmä o príjmy z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne, príjmy z obchodného, technického alebo iného poradenstva, z poskytovania služieb, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a z podobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky.

Ak existuje s príslušnou krajinou zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia, použijú sa ustanovenia tejto zmluvy. Jednotlivé zmluvy upravujú aj definíciu stálej prevádzkarne. Napríklad v zmluve o zamedzení dvojakého zdanenia uzavretej medzi SR a ČR je stála prevádzkareň trvalé zariadenie na podnikanie, v ktorom podnik vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť, a to najmä miesto vedenia, závod, kancelária, továreň, dielňa, baňa alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje.

Ak podnik vykonáva svoju činnosť prostredníctvom organizačnej zložky, ktorá je aj stálou prevádzkarňou, organizačná zložka je daňovníkom dane z príjmov v štáte, kde sa nachádza. Ak sa činnosť nevykonáva prostredníctvom stálej prevádzkarne, organizačná zložka nie je daňovníkom dane z príjmov v štáte, kde sa nachá-dza. Môže ísť napr. o trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba za účelom reklamy, poskytovania informácií, zhromažďovania informácií alebo podobných činností, ktoré majú pre podnik prípravný alebo pomocný charakter.

Pri podávaní daňového priznania zahraničné fyzické osoby podávajú daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb, aj keď im vzniká povinnosť viesť podvojné účtovníctvo.

V praxi sa môže vyskytnúť situácia, keď organizačná zložka zahraničnej osoby (a zároveň stála prevádzkareň) vykonáva činnosť pre svoju zahraničnú osobu a organizačnej zložke nevznikajú žiadne príjmy na území SR. Podľa Zákona o daniach z príjmov platí, že základ dane stálej prevádzkarne daňovníka so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí nemôže byť nižší, ako by dosiahol z tej istej alebo podobnej činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok daňovník so sídlom alebo s bydliskom na území Slovenskej republiky. Základ dane organizačnej zložky sa určuje viacerými spôsobmi. Môže ísť napr. o stanovenie základu dane ako určité percento z nákladov, určenie časti príjmov pripadajúcich na územie SR a pod. Je však aj možnosť požiadať o odsúhlasenie konkrétnej metódy určenia základu dane daňovým úradom.

ROMAN HERCHEL, S&K Consulting spol. s r.o.