FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ

Spôsobilosť vysokých škôl uskutočňovať študijné programy posudzuje akreditačná komisia. Výsledkom jej práce je odporúčanie ministrovi školstva priznať či nepriznať akreditáciu. Podľa predsedu akreditačnej komisie PAVLA NÁVRATA každý program, ktorý je aspoň na štandardnej úrovni, odporučia priznať - či už je vynikajúci alebo priemerný.

Tak sa však môže stať, že dva akreditované študijné programy s rovnakým názvom, budú kvalitatívne odlišné.

„Môže."

A ako sa študent dozvie, ktorý je lepší?

„Akreditačná komisia mu takúto informáciu nemá na základe čoho poskytnúť. Nemáme na to mechanizmus. Ani poverenie zo zákona, aby sme takéto výroky dávali."

Keď schválite akreditáciu programu, papierovo môže byť v poriadku. Sledujete však, či vysoká škola program dodržiava? Čo ak učí niečo úplne iné?

„Normálne je, že o kvalitu sa stará vysoká škola. Ona je prvá, komu má na nej záležať. Vo svete majú vysoké školy svoje oddelenia na sledovanie kvality. Aj my máme v zákone, že aspoň raz do roka sa musia študenti ku kvalite školy vyjadriť."

Podľa predsedu Študentskej rady vysokých škôl sú však mnohé dotazníky pre študentov stavané tak všeobecne, že sa z nich nedá veľa zistiť.

„Iste, toto je však širší problém. Nie vždy reakcie študentov zodpovedajú aj meradlu kvality. Pre mnohých študentov je totiž dobrý ten profesor, ktorí dá 95 percentám z nich jednotky. Avšak európsky systém hovorí, že jednotka je definovaná ako známka, ktorú dostane zhruba desať percent študentov na skúške. Vtedy je to jednotka, na ktorú môžu byť hrdí."

Nové technológie sa menia zo dňa na deň. Akreditované programy staré päť či desať rokov už nemusia súčasným podmienkam vyhovovať. Je to tak?

„Podľa nového zákona sa musia študijné programy akreditovať každých šesť rokov. Je však pravdou, že doteraz to tak formálne ani prakticky nebolo. Z času na čas sa robila reakreditácia fakulty, tiež asi každý šiesty rok. Či sa však na niektorý zo stoviek odborov náhodou nepozrelo aj viac ako šesť rokov, neviem povedať."

Podľa donedávna platného zákona ste posudzovali kvalitu fakúlt a prisudzovali im „známky" kvality - A, B, C. Podľa nového zákona však už má akreditačná komisia posudzovať aj kvalitu celej vysokej školy. Začali ste?

„Ešte nie. Komplexná akreditácia všetkých vysokých škôl totiž potrvá asi šesť rokov a keby sme ju začali robiť, nestihli by sme akreditovať všetky nové študijné programy a vysoké školy by nemohli prijímať študentov. To je pre nich neprijateľné, preto nás požiadali, aby sme komplexné posúdenie vysokých škôl zatiaľ odsunuli."

Má podľa vás študent možnosť zistiť kvalitu vysokých škôl alebo študijných programov?

„Nejaké možnosti má. Otvoríte si webstránku fakúlt a zistíte, že niektoré na nej majú len obrázok a iné prinášajú informácie o tom, čo sa u nich študuje, ako sa študenti uplatnili, aké súťaže vyhrali. Niektoré sa propagujú, iné sa tým vôbec neunúvajú. Dá sa tiež zistiť, ako sa absolventi jednotlivých vysokých škôl uplatnili. Treba sa zaujímať, absolventi, ktorých odborov založili úspešné firmy. To sú ľudia, ktorí vedia dať prácu iným.

Že to však nie je dostatočné a že sa nerobia nejaké ratingy, to je tiež pravda."