BRUSEL 24. februára (SITA/AFP) - Európska komisia (EK) vydala v utorok zatiaľ najsilnejšie varovanie v súvislosti s kontroverznými obmedzeniami pracovného trhu s cieľom zamedziť prílevu občanov nových členských krajín. Británia sa v pondelok stala poslednou krajinou, ktorá zaviedla obmedzenia pre imigrantov z východnej Európy, čím sa Írsko stalo jedinou krajinou, ktorá 1. mája bez obmedzenia otvorí svoj pracovný trh. Aj tento sľub však zatienilo vyhlásenie írskej vlády, že jej prípadné reštrikcie voči imigrantom nárokujúcim si na sociálne dávky budú "nemenej rozsiahle" ako tie, ktorá zavedie Veľká Británia.
Európska komisia (EK), ktorá je exekutívnym orgánom EÚ, potvrdila, že analyzuje opatrenia, aby zistila, či sú v súlade s jednou z najviac cenených výhod členstva v EÚ, ktoré dovoľujú občanom členských krajín žiť a pracovať kdekoľvek v únii.
Do diskusie prvýkrát vstúpil šéf EK Romano Prodi. "Je jasné, že nás dosť znepokojuje, čo sa deje," povedal novinárom Prodiho hovorca Reijo Kemppinen. "Vyvolalo to tiež určité obavy v nových členských krajinách, a je to vec, ktorú musíme brať veľmi vážne," dodal.
Írsko je v súčasnosti jedinou členskou krajinou únie, ktorá sľubuje úplné otvorenie pracovného trhu pracovníkom z nových členských štátov po tom, ako Británia oznámila určité obmedzenia v poskytovaní sociálnych dávok.
Avšak írska ministerka sociálnych vecí a rodiny Mary Couglanová v utorok vyhlásila, že Írsko sa pripojí k zavedeniu dvojročného prechodného obdobia na poskytovanie sociálnych dávok, ktoré Británia zavedie pre pracovníkov bývalých komunistických krajín. Opatrenia Írska, vyhlásila Couglanová, budú "nemenej rozsiahle ako tie, ktoré zavedie Británia".
Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko a Slovinsko sa k EÚ pripoja 1. mája 2004 spolu s ostrovnými krajinami Maltou a Cyprom, ktorých sa však reštriktívne opatrenia v oblasti pracovného trhu nebudú týkať.
Podľa prístupových zmlúv uzavretých s novými členskými krajinami môžu terajšie členské krajiny zaviesť spočiatku dvojročné prechodné obdobie na ochranu svojich pracovných trhov. Avšak niektoré z nich, ako napríklad Nemecko, ktoré hraničí s najväčšou pristupujúcou krajinou, Poľskom, už naznačili, že predĺžia prechodné obdobia na plných sedem rokov. V prístupových zmluvách sa konkrétne nehovorí, o aké ochranné opatrenia môže ísť, čo vedie k obavám, že terajšie členské krajiny pôjdu v obmedzovaní prístupu na pracovné trhy ďalej, ako im dovoľuje európska legislatíva o slobodnom pohybe osôb v rámci bloku.
Vlády východoeurópskych krajín reagovali na sériu reštrikcií s nevôľou a obvinili súčasné členské štáty z prehnanej reakcie a nedodržania ich rétoriky, ktorá bola v pozadí najväčšieho rozšírenia únie v jej histórii. Na druhej strane cítiť úľavu, že Británia nakoniec nezašla vo svojich reštriktívnych opatreniach ešte ďalej. Avšak šéf estónskeho vládneho úradu pre oblasť európskych záležitostí Hendrik Hololei označil porušenie sľubov o otvorení pracovných trhov zvyšku Európy za "vyslovene poľutovaniahodné".
Analytici však v každom prípade tvrdia, že počet ľudí, ktorí sa podľa niektorých západoeurópskych denníkov za prácou na západ presťahujú, zvlášť v Británii, je prehnaný.
Keď v roku 1986 do únie vstupovalo Španielsko a Portugalsko, boli voči nim zavedené podobné opatrenia, ale obávaný prílev pracovníkov z týchto dvoch relatívne chudobnejších krajín nenastal. V skutočnosti došlo k opačnej situácii, keď sa Španieli v zahraničí začali vracať do svojej domovskej krajiny, aby mohli využívať výhody z členstva krajiny v EÚ.
