"Takto tam slávili pohreb Hektora, skvelého jazdca," končí sa historická báseň Ílias, najstaršie dielo gréckej a európskej literatúry v slovenskom prebásnení Miloslava Okála. Hrdinský epos, ktorý v šestnásťtisíc veršoch rozpráva o bojoch Grékov proti maloázijskému mestu Trója, sa po dvoch vydaniach tohto básnického prekladu dostáva teraz už po tretíkrát k čitateľom aj v prerozprávanej podobe, na ktorú sa ešte v polovici šesťdesiatych rokov podujal Rudo Sloboda.
Aj jeho dielo sa symbolicky končí rovnakou vetou o pohrebe najudatnejšieho trójskeho bojovníka, všetko ostatné, s výnimkou ponechanej veršovanej časti o smrti jeho rovnako slávneho protivníka Patrokla, je však v zhutnenej, asi stostránkovej knižke Homér: Ílias z vydavateľstva Mladé letá už galaprehliadkou slobodovského rozprávačstva. Originálny románopisec a poviedkar (ale tiež básnik a dramatik), ktorý vo svojej tvorbe vychádzal prakticky len z vlastných životných zážitkov, sa dokázal rovnako majstrovsky zmocniť aj cudzej témy.
Dobre mu padli aj nadmieru široké hranice tvorivej licencie, odvíjajúce sa od vzniku tohto eposu. Naporúdzi je vďačná analógia. Legendárny archeológ Heinrich Schliemann v devätnástom storočí pri svojom úpornom hľadaní Tróje na jej mieste našiel až deväť vrstiev, teda deväť zničených a následne obnovených miest, a za Tróju, o ktorej písal Homér, sa nakoniec považuje siedma z nich.
A podobne sa vrstvili aj príbehy o vojne v podaní básnikov, čo postupne košatili a menili udalosti okolo desaťročného konfliktu, z ktorého Homér nakoniec vybral len nepatrný, asi dvojmesačný časový úsek pred definitívnym pádom Tróje. Nevraviac o tom, že mnohí odborníci pochybujú, či nejaký Homér vôbec žil, alebo či epos zložil jeden autor a nie viacerí, čomu nahráva aj mnoho zjavných protirečení v rozsiahlom texte.
A tak aj Sloboda pokojne nechal vo svojom rozprávaní nažive najslávnejšieho gréckeho bojovníka Achilla, hoci, ako je notoricky známe, ten nakoniec doplatil životom na svoju povestnú pätu, do ktorej ho trafil Paridov šíp. V zhode s Homérom (ak ho prijmeme za autora) ho tiež nezaujíma vari najznámejšia udalosť tejto veľkej vojny, ktorou je fígeľ s trójskym koňom, v ktorom sa Gréci v noci dostali do mesta a definitívne ho dobyli.
To sa udialo niekedy okolo roku 1200 pred naším letopočtom, a už o šesť storočí potom sa homérske básne stali v Grécku školskou učebnicou. Aj u nás je dnes Ílias povinným čítaním, čo znásobuje význam Slobodovho príťažlivého prerozprávania tohto antického skvostu. Ako nás informovala editorka Mária Smoláriková, chystajú Mladé letá v tomto roku vydať aj druhý slávny Homérov epos Odysseu, ktorú prerozprával Ivan Mojík.
Na oživenie pamäti - Odysseus je práve ten grécky bojovník, ktorý vymyslel spomínaného trójskeho koňa, a potom po víťaznej vojne blúdil na mori celých desať rokov. A aby si oba eposy nič nezávideli, aj Odyssea opisuje len posledných štyridsaťjeden dní jeho strastiplného putovania za milovanou Penelopou.
ALEXANDER BALOGH
