Nebankové subjekty patrili k najvýznamnejším zadávateľom reklamy na Slovensku. Boli dôležitým zdrojom príjmov všetkých druhov médií.
ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK
Kľúčovú úlohu pri získavaní klientov zohrala masívna reklama nebankových subjektov za stovky miliónov korún. Prostredníctvom reklamy sa šírili slogany ako "rizikový stupeň nula", "nechajte peniaze pracovať", "vaša cesta istoty" alebo "zisk z rozumu" a utváral sa obraz o prosperujúcich a dôveryhodných firmách.
Človek, ktorý pomáhal niektoré reklamy tvoriť, dnes hovorí, že nie je prácou tvorcu robiť morálneho arbitra. "Keď robíme reklamu na auto, nie je našou starosťou, či si do neho nesadne opitý vodič. Nemôžeme robiť morálnych arbitrov," tvrdí nemenovaný pracovník reklamnej agentúry. "Naša kampaň bola postavená na tom, že treba čo najdôveryhodnejšie predstaviť klienta a jeho produkt, a zároveň hrať na chamtivosť ľudí."
Podiel viny na stratách ľudí si nepripúšťa. "Excesom typu "rizikový stupeň nula" sme sa vyhýbali, pretože by to bolo klamstvo. Výšku výnosov, ktoré sme používali v reklame, nám dodal náš klient. Nemali sme žiadnu možnosť skúmať, či je založená na reálnom základe. Napokon, tieto výnosy boli ľuďom po celý čas aj skutočne vyplácané, takže o žiadnom klamaní nemôže byť reč," povedal človek z reklamného biznisu.
Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá je zo zákona jednou z inštitúcií na kontrolu reklamy, tvrdí, že nemohla zasiahnuť. Podľa stanoviska ústrednej riaditeľky SOI Nadeždy Machútovej totiž zákon o reklame nazhŕňa propagovanie finančných služieb. "Túto problematiku rieši zákon o kolektívnom investovaní," povedala Machútová. Dodala, že na potvrdenie alebo vyvrátenie tvrdení "investičných spoločností" by bolo potrebné vykonať analýzu finančného hospodárenia danej spoločnosti, no SOI na takéto niečo nemala oprávnenie. "S takýmito informáciami môže disponovať iba Policajný zbor a Úrad pre finančný trh." Preto SOI nemohla vykonať kontrolu pravdivosti vysielanej reklamy podľa zákona o reklame, uzavrela šéfka SOI Machútová.
Vláda, vychádzajúc z právnych analýz, v marci 2002 však skonštatovala, že pôsobenie nelicencovaných spoločností "je z hľadiska zákonov bežným podnikaním na základe Obchodného zákonníka" čiže nie podnikaním podľa zákona o kolektívnom investovaní. (iš)
