Brusel 3. marca (TASR) Obyvatelia Slovenska a ďalších deviatich krajín vstupujúcich do EÚ sú menej spokojní so svojím životom ako ľudia v súčasných členských štátoch únie. Hodnoty a kritériá vnímania kvality života sú však rovnaké, vyplynulo zo štúdie Európskej komisie a Európskej nadácie pre zlepšenie životných a pracovných podmienok, ktorú zverejnili dnes v Bruseli.
V desiatke vstupujúcich krajín je so životom spokojných iba okolo 60 percent ľudí, zatiaľ čo v EÚ je to až 90 percent.
Slováci patria medzi najmenej spokojných, v rebríčku 28 štátov sú na 23. mieste. Veľmi spokojných alebo spokojných je so životom 62 percent Slovákov.
Rozdielny je však pohľad Slovákov na rôzne súčasti kvalitného života. Zatiaľ čo so svojím rodinným životom je spokojných 84 percent Slovákov, so zdravím len 66 a s príjmom iba 31 percent.
Najspokojnejší so životom sú Dáni (97 percent) a Holanďania (95 percent), najmenej spokojní Bulhari (37 percent) a Rumuni (42 percent).
Kľúčovým pri vnímaní kvality života je dobré zamestnanie spojené s dobrým príjmom. V 24 z 28 skúmaných krajín uvádzajú ľudia toto kritérium na prvom mieste, nasleduje zdravie a rodina či bývanie.
Zatiaľ čo obyvatelia vstupujúcich a kandidátskych krajín sú v absolútnych hodnotách omnoho chudobnejší ako ľudia v EÚ (priemerný príjem domácností v najbohatších štátoch ako Dánsku či Luxembursku je desaťkrát vyšší ako v Lotyšsku a Litve), relatívna chudoba je tam nižšia. Bohatstvo v kandidátskych štátoch sa totiž delí rovnomernejšie.
Zatiaľ čo v únii má štvrtina najbohatších obyvateľov štvornásobne vyšší príjem ako štvrtina najchudobnejších, pri vstupujúcich štátoch je to len 3,5-násoboný rozdiel a na Slovensku len 2,2-násobný.
Rozdiely v príjmoch medzi starou a novou Európou sú podľa štúdie omnoho väčšie ako rozdiel v spokojnosti so životom, okrem iného preto, že ľudia v nových členských krajinách lepšie znášajú ekonomické problémy. Sociálne integrovaných sa cíti 64 percent, zatiaľ čo v únii toto číslo nie je omnoho vyššie (69 percent).
Za hlavné dôvody sociálneho vylúčenia ľudia v oboch častiach Európy považujú dlhodobú nezamestnanosť (50 percent v starých, 62 percent v nových krajinách). Na druhom mieste je v oboch prípadoch alkoholizmus, v oveľa vyššej miere (55 percent) ale v nových krajinách ako v únii (32 percent).
Štúdiu urobila nadácia na základe hĺbkovej analýzy viacerých vydaní pravidelného prieskumu európskej verejnej mienky Eurobarometer, ktorý uskutočňuje Európska komisia.
