Napriek tomu, že vláda urobila niekoľko opatrení, aby zlepšila dochádzku rómskych detí do školy, nevyšli vždy tak, ako si predstavovala. Napríklad v januári 2003 začalo platiť opatrenie, že ak dieťa bude mať v škole viac ako 15 neospravedlnených hodín v jednom mesiaci, rodičia naň nedostanú prídavok - pretože ho nevyužívajú na jeho výchovu a vzdelávanie.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny potom vyplatil prídavky inej osobe, prípadne obci, ktorá starostlivosť o výchovu a vzdelávanie dieťaťa prevzala.

Opatrenie sa niekde neosvedčilo, lebo mnohí učitelia z humánnych dôvodov uprednostňujú pohovor s rodičmi pred odobratím prídavkov. "Učitelia to robili pred prijatím novely a robia to aj teraz. Obávajú sa konfliktov s rodičmi a tiež váhajú zobrať rodine aj to málo peňazí, ktoré od štátu dostáva," hovorí Dagmar Horváthová, učiteľka z SOU strojárskeho v Michalovciach.

Neospravedlnené hodiny sa tak často iba nahrádzajú ospravedlnenými. Rodičia totiž majú právo ospravedlniť dieťa z rodinných dôvodov alebo potvrdením od lekára.

Viera Šándorová z oddelenia národnostného školstva pri Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave upozorňuje aj na to, že v zákone nie je nezávislý mechanizmus kontroly, ktorý by zabránil zneužitiu peňazí, keď ich dostane namiesto rodičov osobitný príjemca. Tým môže byť obec, mestská časť alebo obchod s potravinami. "Existujú dve formy: lístkový systém alebo prevedenie časti sociálnej dávky na účet obchodu, v ktorom poberateľ sociálnej dávky nakupuje tovar z limitovaného účtu. V Trebišove si majiteľ potravín ako osobitný príjemca priratúval k cene prirážku. Pri lístkovom systéme zas majitelia ceny zaokrúhľovali na vyššie."

Podľa Viery Šándorovej toto opatrenie školskú dochádzku detí skôr zhorší, ako zlepší. (sr)

Zdroj: www.governance.sk