Bratislava 12. marca (TASR) - Výmena informácií o ekonomických a sociálnych reformách na Slovensku, v transformujúcich sa ekonomikách a v EÚ je hlavným cieľom medzinárodnej konferencie EKONOMICKÉ REFORMY PRE EURÓPU: Možnosti pre ekonomický rast v rozšírenej Európskej únii, ktorá sa uskutoční 18. marca v Bratislave.
Súčasťou konferencie bude stretnutie ministrov financií Českej republiky, Lotyšska, Malty, Slovenska, Slovinska, Poľska a Rakúska. Účasť na podujatí potvrdili aj ďalšie významné osobnosti z EÚ, prístupových krajín, mimovládnych organizácií a medzinárodných inštitúcií ako Svetová banka, OECD, UNDP, EIB. Zástupcovia OECD budú na konferencii prezentovať najnovší Ekonomický prehľad OECD o SR.
Podujatie organizujú Ministerstvo financií SR a Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Záštitu nad ním prevzal premiér Mikuláš Dzurinda. Informoval TASR Milan Kisztner z INEKO.
Jednotlivé panelové diskusie sa budú zaoberať reformami sociálneho systému s dôrazom na dôchodkovú reformu, trh práce a sociálnu sieť, daňovou reformou a reformou podnikateľského prostredia. Súčasťou konferencie bude tiež prezentácia príležitostí pre zahraničné investície v pristupujúcich krajinách, ako aj informácie o výhodách, ktoré tieto krajiny ponúkajú potenciálnym investorom.
Jedným z hlavných dôvodov usporiadania konferencie je skutočnosť, že po páde komunizmu je rozšírenie EÚ o postkomunistické krajiny ďalším zásadným zlomom v histórii starého kontinentu. Udržateľný ekonomický rast a vysoká kvalita života patria medzi spoločné záujmy starých i nových členov. Vzhľadom na prehlbujúcu sa globalizáciu a hrozby plynúce zo starnutia obyvateľstva čelí Európa novým výzvam. Ich spoločným menovateľom je potreba pružnejšie reagovať na zmeny prostredia a vytvoriť tak priestor atraktívny pre dlhodobé investície. Doterajšie skúsenosti Slovenska, mnohých ďalších východoeurópskych krajín, ale aj starých členov Európskej únie ukazujú, že pre zdolanie tejto výzvy je nevyhnutná hlbšia zmena ekonomických a spoločenských pravidiel.
Väčšina európskych krajín sa už na cestu zmien vydala, ide však o viac-menej nekoordinovaný postup. V záujme čo najvyššej kvality reforiem, ako aj zdolávania odporu, s ktorým sa často stretávajú, je potrebná všeobecná informovanosť o ich príčinách, obsahu a dôsledkoch. V samotnej EÚ zohrá z pohľadu rýchlosti, ale aj kvality reforiem kľúčovú úlohu stret predstáv a záujmov starých a nových členov. Rozhodujúca pritom môže byť schopnosť využiť doterajšie skúsenosti reformnejšie ladených krajín. Medzi také sa nesporne radí aj Slovensko, ktoré začalo uskutočňovať zásadné zmeny v takmer všetkých oblastiach spoločenského života.
