Brusel 16. marca (TASR) - Európska únia vydáva na vývoj a výskum o 150 miliárd EUR (6,07 bilióna SKK) ročne menej ako USA. Tento údaj zverejnil predseda Európskeho investičného fondu (EIF) Francis Carpenter v Bruseli na hospodárskej konferencii venovanej tejto problematike. EIF poskytuje štartovací kapitál pre nové firmy; väčšinový podiel vo fonde má Európska investičná banka.
Toto zaostávanie môže mať podľa odborníkov pre EÚ viaceré závažné dôsledky. V prvom rade je ohrozený cieľ tzv. lisabonského procesu. Predstavitelia EÚ sa na svojom summite v portugalskom hlavnom meste pred časom dohodli, že spoločenstvo by sa malo do roku 2010 stať hospodárskym priestorom s najsilnejším vedeckým, výskumným a vývojom potenciálom. Bez väčších výdavkov na vedu a výskum sa nemôže pomýšľať ani na zníženie miery nezamestnanosti v európskej pätnástke.
Pred 12 rokmi napríklad pochádzalo šesť z desiatich najúčinnejších liekov z Európy, štyri z USA. V roku 2000 ich už osem vyvinuli v Spojených štátoch a len dva v Európe. Tieto zmeny sú aj dôsledkom toho, že najväčšie európske farmaceutické firmy výrazne zvýšili svoje investície v amerických podnikoch. Podľa vedúceho oddelenia vývoja liekov v koncerne Johnson & Johnson Didiera de Chaffoya únik investícií zo starého kontinentu súvisí so zlou podnikateľskou klímou v Európe a rozličnými administratívnymi zábranami pre slobodný výskum , napríklad v oblasti vlastností a využitia kmeňových buniek.
Biotechnologické výskumy v Európe sú hanobené podozrievaním, že ide o "Frankensteinove laboratóriá". V USA si biochemikov a genetikov vysoko vážia.
Informoval rakúsky denník Die Presse.
(1 EUR = 40,454 SKK)
