ba stala sa aj témou sympoziálnych analýz, úvah a hodnotení. Trochu z tej slávy sa ušla aj ilustrátorovi. Žiaľ, tú návštevu už nestihneme.
Márii Ďuríčkovej vďačím za zoznámenie sa s exkluzívnou spoločnosťou jej hrdinov, Poplanúchou Bombilajovou, čarodejom - obrom Klingsorom, Jankom Polienkom, ale aj najmä Mrkvičkom stálym obyvateľom Slniečka, ktorého nám láskavo prenechal Jaroslav Vodrážka.
Mária Ďuríčková bola z rodu buditeľov. Stále sa odvolávala na svojho čitateľa. Hoci to bol väčšinou dedinčan prekvapený novotami moderného sveta, zaľudnila svoje knihy aj roztodivným spoločenstvom iných postáv. Hlavným hrdinom však bola slovenčina. V jej dielach znela mäkko, starosvetsky láskavo, ale aj sebavedomo, súčasne. Cizelovala, brúsila, objavovala a zachraňovala zabúdané s neobyčajnou dôslednosťou. S uvzatosťou ju bránila pred nedbalosťou a často ma kárala za prehrešky. Popularita jej hrdinov prekonala všetky predstavy. Patrila medzi najžiadanejších spisovateľov. Jej besedy sú nezabudnuteľné, venovala sa im s plným nasadením, zakaždým prinášala darčeky. Deti, ale aj učitelia ju počúvali bez dychu.
Milá pani spisovateľka, milá Marienka, teraz, keď to už nemôžem urobiť osobne, chcem ti takto verejne, na písme poďakovať za krásne príležitosti a tiež sa ospravedlniť, že som nedokázal urobiť obrázky celkom tak, ako si si ich predstavovala. V tvojich knihách som precestoval celý svet, na moje ilustrácie sa dívali deti od Ameriky po Japonsko. Profesorka Yuko Nakamura zostavila v Osake kvôli Bielej kňažnej špeciálny prekladateľský tím a neváhala pricestovať do Bratislavy len preto, aby ťa mohla spoznať.
Ako dobre, že sme ťa poznali a aké prázdno pociťujeme, keď si nás opustila. Vstupuješ na rozprávkové nebesia. Vstupuješ do legendy.
Autor: Miroslav Cipár
