ch hier a písala do vysokého veku, dokonca aj keď bola už pripútaná na lôžko.
Literárne začala pracovať od roku 1933, jej debut, zbierka poviedok Zrkadlový most (1941) však nevyvolal takú pozornosť ako román Anjelská zem (1946), ktorý bol pre Jozefa Felixa príležitosťou, aby predviedol svoje neúprosné kritické videnie. Vďaka jeho ostrej kritike románu sa rozpútala vášnivá diskusia o tzv. anjelských zemiach v slovenskej próze.
Zelinová po desaťročnom odmlčaní vydala román Diablov čardáš (1958), kde zobrazila úpadok starej patricijsko-šľachtickej rodiny. Historická trilógia Alžbetin dvor (1972), Volanie vetra (1974) a Kvet hrôzy (1977) sa zasa vracia k osudom turčianskeho zemianskeho rodu a ďalšia trilógia Hodvábna cesta (1980), Smäd (1981) a Kľukatý let motýľa (1983) je venovaná histórii mikulášskych garbiarskych rodín.
Táto autorka vyše tridsiatich kníh prózy sa vedela prihovoriť čitateľom, dobre odhadla ich vkus a záľuby. Mala svoje rozprávačské konvencie a efekty, patrila k tzv. módnym autorkám. Bohatá je aj jej tvorba pre deti (Jakubko, Sivá húska, 1959, Do videnia, Zuzanka, 1966), ktorá sa takisto ako jej niektoré romány dočkala aj zahraničných vydaní.
Hana Zelinová zomrela 16. marca v Bratislave.
