Düsseldorf/Bratislava 19. marca (TASR) - Pre nových členov EÚ by bolo lepšie, keby sa do bruselského rozpočtu odvádzalo 1,25 % hrubého domáceho produktu celého spoločenstva a nielen percento, ako navrhujú Berlín a Paríž. Tento názor vyslovil v rozhovore pre nemecký hospodársky denník Handelsblatt slovenský premiér Mikuláš Dzurinda ako odpoveď na otázku, či súhlasí s návrhom Nemecka a Francúzska na maximálnu výšku odvodov do rozpočtu EÚ. Premiér dodal, že aj v tejto otázke "sme pripravení na diskusiu". Slovensko v tejto otázke však podporuje veľkorysý návrh Európskej komisie. Dôležité je, že aj doterajší objem prostriedkov umožňuje sociálnu kohéziu. "Noví členovia EÚ," povedal Dzurinda, "musia mať možnosť, aby rýchlejšie napredovali a aby sa postupne prepracovali k životnej úrovni Nemecka alebo Francúzska."

Pokiaľ ide o nemecko-francúzsky návrh na superkomisára EÚ pre hospodárstvo, premiér povedal, že preňho nie je rozhodujúci návrh ako taký, ale jeho obsah. "Preto sme na Slovensku reformovali zdravotníctvo, daňový systém a pracovný trh. Tu vyvstáva otázka reforiem aj v EÚ, aby sa zabezpečil väčší hospodársky rast".

Slovenský premiér sa v rozhovore vyslovil aj k niektorým ďalším aktuálnym otázkam vývoja na Slovensku, prijatia Európskej ústavy a v Iraku.

Referendová iniciatíva opozície na Slovensku ho neteší. Verí však v pocit zodpovednosti občanov. "Nepokladám toto referendum za správne," povedal. "Moja vláda dostala mandát na štyri roky. Usilovali sme sa uskutočniť všetky nevyhnutné ale nepopulárne rozhodnutia hneď, čo najskôr na začiatku legislatívneho obdobia. Je jasné, že sa ľudia z nich veľmi netešia. Pozrite sa na ťažké diskusie o reformách v Nemecku. Na druhej strane mám právo dokázať v časovom období štyroch rokov, že naše reformy sú zmysluplné."

Zmluva z Nice v otázke Európskej ústavy navrhovala riešenie, ktoré bolo pre Slovensko výhodnejšie. "Na druhej strane by sme mali zohľadniť aj argumenty našich partnerov," povedal Dzurinda a dodal: "Chápem obavy Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie. Sme pripravení na kompromis a akceptujeme 'dvojitú väčšinu'. Otázkou je, ako by malo vyzerať riešenie, ktoré by išlo v ústrety malým krajinám. Tak by mohli byť platné hlasovania pri väčšine 55 % účastníckych štátov".

Pokiaľ ide o Irak, povedal, že podporuje demokratický vývoj v tejto krajine, prijatie ústavy. "Po voľbách budeme akceptovať mienku nových orgánov o tom, či budú chcieť aby NATO zostalo v krajine," uviedol.