BRATISLAVA 19. marca (SITA) - Návrh Európskej komisie (EK), podľa ktorého sa majú rozpočtové výdavky Európskej únie (EÚ) v rokoch 2007 až 2013 znížiť zo súčasných 1,24 % na 1,15 % hrubého národného produktu, je dobrý základ pre diskusiu, ktorá ešte potrvá viac ako jeden rok. Zhodla sa na tom väčšina ministrov financií pristupujúcich krajín do únie na piatkovom druhom neformálnom stretnutí, ktoré bolo najmä o novej finančnej perspektíve budúcej EÚ. Ako po rokovaní informoval slovenský minister financií Ivan Mikloš, podľa väčšiny pristupujúcich krajín by strop finančnej perspektívy mal zostať na terajšej úrovni. "Prípadné zníženie výdavkov by nemalo byť na úkor solidarity, teda na úkor nových kandidátskych krajín," skonštatoval Mikloš.
Výdavky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ podľa lisabonskej stratégie by podľa väčšiny pristupujúcich krajín mali plynúť najmä do oblastí s vysokou pridanou hodnotou, ako je veda a výskum. "Do tejto skupiny však nepatrí poľnohospodárstvo," skonštatoval Mikloš. Ako uviedol, ministri na rokovaní neprijali spoločný záverečný dokument, zhodli sa však na tom, že nepodporujú myšlienku zavedenia spoločnej európskej dane.
Pri Pakte rastu a stability treba podľa väčšiny kandidátskych krajín rovnako posudzovať plnenia podmienok bez ohľadu na veľkosť krajiny. "Zhodli sme sa na tom, že prípadné zmeny nesmú oslabiť princíp fiškálnej zodpovednosti, neexistuje však zhodný názor na to, či je dobré otvárať Pakt rastu a stability," uviedol.
Ministri sa navzájom podľa Mikloša informovali aj o stratégii jednotlivých pristupujúcich krajín týkajúcej sa vstupu do Európskej menovej únie (EMÚ). Podľa neho sa všetky zhodli na čo najskoršom vstupe do EMÚ po splnení maastrichtských kritérií. "Pobaltské krajiny a Slovinsko sú bližšie k naplneniu maastrichtských kritérií," skonštatoval minister, podľa ktorého pristupujúce krajiny chcú byť zhodne čo najkratšie v prípravnom systéme ERM II.
Ministri financií deviatich pristupujúcich štátov hovorili v piatok aj o fiškálnych nákladoch dôchodkovej reformy, ktoré by podľa stanoviska Eurostatu mali zvyšovať deficit verejných financií jednotlivých štátov. Podľa Mikloša existuje väčšinová zhoda v tom, že zo štatistického hľadiska je to akceptované, ale treba o tejto otázke diskutovať vzhľadom na udržanie deficitu verejných financií. Zdôraznil, že podobné názory sa ozývajú aj zo strany niektorých členských krajín EÚ. "Diskusia preukázala, že nie vo všetkom existuje zhoda názorov, čo je prirodzené, ale v hlavných oblastiach existuje zhoda alebo väčšinový názor na smerovanie," skonštatoval.
