Zaklopete a vojdete. K šéfovi, do kancelárie, na úrad, do ordinácie, ku svokrovcom. Osoba, za ktorou ste práve prišli, vám odzdraví od stola a pohľadom usadí oproti sebe. Iná vstane, podá ruku ponad svoj pracovný stôl a usadí. Ďalšia prejde od stola za vami a usadí vás pri malom konferenčnom stolíku.
Variácií je ešte viac, môže vás dokonca objať a prisadnúť si k vám na sedačku. Môže tiež s vami komunikovať stojac pri okne s pohľadom upretým na ulicu. Naznačuje nám tým niečo? Ako to máme chápať?
"Keď ľudia navzájom komunikujú, vždy sa vytvárajú medzi nimi isté vzdialenosti. Raz sú menšie, raz väčšie. Niekedy je vzdialenosť stabilná a niekedy sa mení. Každý človek si sám okolo seba vytvára určitý priestor, osobnú zónu," vysvetľuje psychologička Eva Majerská. A z tej zóny sa dá pekne "prečítať" všeličo o nás a vhodne použiť. O tom je proxemika.
K základným zložkám neverbálnej komunikácie patrí okrem mimiky, haptiky, gestikulácie aj proxemika - štúdium spôsobu, ako si ľudia vymedzujú priestor voči iným ľudom. Je to vlastne naša komunikácia vzdialením a priblížením k partnerovi.
"Proxemika sa charakterizuje aj ako osobná zóna, ako fiktívna mydlová bublina, ktorá obklopuje každého človeka a on je v jej strede," hovorí psychologička. A na čo je vôbec dobré merať takúto fiktívnu bublinu?
Ani si neuvedomujeme, či chceme alebo nie, všetko čo robíme, ako hovoríme, tvárime sa, či stojíme, súvisí s neverbálnou komunikáciou. Podvedome aj vedome niečo naznačujeme.
"Kto sa vyzná v neverbálnej komunikácii alebo spozná aspoň niektoré jej princípy má väčšie šance uspieť v pracovnom aj osobnom živote. Dokáže ľahšie odhadnúť človeka na pracovných stretnutiach, ale aj novú známosť v autobuse, na ulici alebo trebárs na rande. Zjednodušene povedané, viete určiť, či má váš cieľ o vás záujem alebo nie."
Ak vás šéf zavolá do kancelárie a zostane stáť pri okne, neveští to nič dobrého. Ak podíde k vám, čo najbližšie, vedzte, že to bude dobrá správa. Každý človek má niekoľko zón, postupne sa zväčšujúcich, do ktorých dá jednotlivým ľuďom preniknúť rôzne hlboko. Inú zónu má pre ľudí, ktorí sú mu nesympatickí, či dokonca nepriateľskí, inú pre ľudí neznámych, celkom iná je vyhradená pre priateľov, ďalšia pre blízkych alebo veľmi blízkych ľudí. Rešpektovanie ich hraníc je u každého človeka odlišné.
Aj podľa toho dokážete odha-dnúť, kto ku komu patrí, kto sa ku komu túli a naopak odťahuje. Ak pristúpite k partnerovi bližšie, môže sa stať, že odstúpi, lebo ste narušili jeho osobnú zónu, do ktorej je odhodlaný vás nevpustiť. Proxemika to všetko presne zmerala.
Proxemika úzko súvisí aj s kultúrou krajiny. Pre človeka, ktorý často cestuje a stretáva sa so zahraničnými klientmi je dobré vedieť, že existujú aj kultúrne rozdiely v chápaní vzdialenosti. Ak sa napríklad ľudia z iného kultúrneho okruhu postavia vo väčšej alebo menšej vzdialenosti ako je vám milé, potom je pravdepodobné, že je to pre nich úplne bežné a nemusí to znamenať žiaden sexuálny podtón. Ak sa rozprávate napríklad s Jamaj-čanom, mali by ste vedieť, že sa ľudia v tejto krajine spolu rozprávajú celkom bežne vo veľmi malej vzdialenosti, ktorá sa u nás označuje za intímnu.
Eva Hrdinová
