Finančné možnosti rodičov dokážu rozdeliť školské kolektívy na niekoľko táborov. V triedach sa objavuje elita, ktorá nosí značkové oblečenie a každé letné a zimné prázdniny prežíva v inom zahraničnom stredisku. Ostatné deti, ktorých rodičia nie sú na tom finančne najlepšie a ich oblečenie pochádza prevažne z burzových trhovísk, sa určitým spôsobom z triedy vyčleňujú. Ak sa pre peniaze pravidelne nezúčastňujú ani na výletoch, môže ich to poznačiť. Do akej miery, na to sme sa spýtali školskej psychologičky DAGMAR KOPČANOVEJ.
Stretávate sa vo svojej praxi často s javom, že deti sa medzi sebou delia na bohaté a chudobné?
„Ešte pred desiatimi rokmi neboli tieto rozdiely medzi školopovinnými deťmi také veľké, ako sa ukazujú teraz. Priepasť sa medzi deťmi prehlbuje nielen v oblečení, ale aj v tom, čo ktoré nosí na desiatu. Chudobnejšie deti sa samy vyčleňujú z kolektívu a majú z neho obavu. Niektoré sa stávajú utiahnutými, u iných vzrastá agresivita.“
Môže to mať aj psychické následky?
„Nielenže môže, aj má. U mnohých detí sa začína prejavovať netolerancia, závisť, neraz to vrcholí v slovných potýčkach. Detské nadávky, to je vlastne istý druh kompenzácie. Stretávame sa však aj s násilím.“
Ako tomu môže rodič zabrániť?
„Aj tým, že sa bude s dieťaťom rozprávať. Deti by mali mať predstavu, ako je na tom rodina, aby vedeli odhadnúť svoje požiadavky.“
Mnohí rodičia sa domnievajú, že deti netreba zaťažovať finančnými záležitosťami.
„Neobstojí, ak rodič dieťa klame namiesto toho, aby mu otvorene povedal, že na lyžiarsky kurz nejde preto, lebo nemajú peniaze. Dieťa by malo poznať racionálne dôvody, prečo rodina na výlet, dovolenku či kurz naozaj nemá. Dieťaťu to treba vysvetliť primerane jeho veku.“
Mali by o rozdieloch rodín hovoriť so žiakmi aj učitelia?
„Sú situácie, keď je to nevyhnutné. Ak učiteľ vycíti alebo má indície, že niektoré dieťa sa z kolektívu vyčleňuje len preto, že nemá to, čo ostatné, mal by zasiahnuť a vysvetliť to triede.“
Stáva sa, že nedostatok peňazí v rodine sa odzrkadlí na zhoršení prospechu školáka?
„Áno, aj dieťa sa dokáže pre nedostatok peňazí trápiť. Preto zastávam názor, že dospelí by mali deti do určitej miery zasvätiť do rodinného rozpočtu, ale s tým, že by im mali zdôrazniť, že súčasná zhoršená situácia ešte neznamená, že sa to v rodine nezvrtne k lepšiemu. Aby dieťa nenadobudlo pocit, že ide o stav nemenný a trvalý.“ (or)
